Zvyky, ktoré už pomaly vyšumeli z pamätí: Takto sa kedysi slávili Vianoce na Spiši!

Ako nám prezradila etnologička Mária Staňová Michalková, na Štedrý deň vstávala vždy prvá gazdiná, ktorá musela zapáliť nový oheň. Ohnisko sa pred tým dôkladne vyčistilo, aby v pahrebe neostal ani smietok zo starého ohňa a mohol sa tak zapáliť nový. Na novom ohni musela gazdinka napiecť chleba, kysnuté koláče, lebo ráno už začali chodiť deti po vinši a musela mať pripravené pre nich pohostenie.

Jedlo sa chystalo na novom ohni

„Ženy a dievčatá pripravovali všetko na Štedrú večeru v domácnosti a chlapi zatiaľ obriadili dobytok, lebo na prvý a druhý sviatok vianočný sa nesmelo vôbec robiť. Muž doniesol do domu aj stoh slamy, ktorý sa dával pod stôl, obviazali sa nohy stola reťazou a nesmela chýbať sekera. To všetko symbolizovalo silu, súdržnosť a hojnosť v rodine. Slama sa vymetala spod stola až po vianočných sviatkoch a dokonca počas sviatočných dní na prinesenej slame spávali deti. Táto tradícia sa udržiavala kvôli tomu, že slama je posvätená, lebo aj Ježiš sa narodil na slame,“ povedala etnologička Mária Staňová Michalková z Národopisného múzea v Smižanoch.

Po druhom sviatku vianočnom sa musela slama a všetok prach v dome pozametať a vyhodiť von, lebo sa hovorilo, že keď sa to poriadne nevymetie, tak ostanú blchy v dome. V domoch nesmel chýbať vianočný stromček, ktorý sa ale vešal a visel zo stropu. Malo to viacero významov. Jedným z dôvodov bolo, že v chalupách sa takto šetril priestor, ktorého nebolo pri početných rodinách nikdy dosť a aby boli maškrty chránené pred mlsnými jazýčkami nedočkavých detí.

„Stromčeky sa ozdobovali vyleštenými jabĺčkami s olejom ( kvôli konzervácii ). Miesto salóniek sa balili vlašské orechy, pokrájaná repa, či kockový do zlatka. Niektoré rodiny, ktoré si na to našetrili si kupovali na jarmokoch perníky a tie pridávali na stromček. Veľa rodín si ich odkladalo aj na ďalšie roky. Nesmeli chýbať aj klasické sviečky. Hovorilo sa, že keď počas Štedrej večere na niekoho dlhšie ukazoval plameň sviečky a nebolo to spôsobené prievanom, tak ten človek do roka zomrie,“ doplnila Mária Staňová Michalková.

Čo jedli počas sviatkov naši predkovia?

Pri Štedrej večeri sa dávali pod obrus mince, na stole bola položená modlitebná kniha s ružencom, obilniny, ktoré sa pridávali do siatia a chlieb, ktorý ostával na stole nedotknutý až do konca sviatkov. Strukoviny na štedrovečernom stole symbolizovali bohatstvo, cesnak a med zasa zdravie. Pripravil sa aj jeden tanier, ktorý bol prichystaný pre predkov, zosnulých, alebo pocestných. Celý deň bol prísny pôst, a okrem mäsa sa niekde nejedli ani žiadne mliečne a vaječné pokrmy. Jedlá sa robili na vode a oleji.

O tradičných pokrmoch nám už povedala Mária Staňová Michalková. „Základom bola kapustnica robená z jušky, trocha kapusty a huby ( hlavne masliaky), k tomu sa chystal papcún ( strúhaná cestovina ), v niektorých obciach sa robila hustejšia hubová zapražená polievka, do ktorej si až pri servírovaní kládla kyslá kapusta. Vo väčšine pravoslávnych a gréckokatolíckych rodinách bolo ako hlavné slávnostné jedlo podávané zemiakové pirohy, urobené bez mlieka, vajec a slaninky. V mestách a väčšine katolíckych rodín sa podávala ryba a šalát a rôzne obilninové kaše, šošovicové, či hrachové polievky. Tradičným jedlom boli aj bobáľky, ktoré sa dávali do horúcej vody. Mäso sa smelo jesť až po polnočnej omši.“

Gazda z každého sviatočného jedla vždy kúsok odobral pre dobytok a po polnočnej omši to zaniesol aj s požehnaním dobytku, ktorému kúsky jedál primiešal do ich klasickej potravy.

Povery spojené s vianočným obdobím

Naši predkovia verili aj na viacero povier, ktoré hrali v ich živote veľkú rolu. O niektorých z nich nám povedala Mária Staňová Michalková.

Verilo sa, že po polnočnej omši rozpráva dobytok ľudskou rečou. Pri väčších sviatkoch v zimnom období sa tradovalo, že keď ste išli navštíviť susedov, tak nesmela ráno vojsť do domu nikdy prvá žena. Verilo sa, že tá žena čo vojde do domu ako prvá je striga a prišla vám počarovať, aby sa rodine nedarilo, mala zlú úrodu a nešťastie.

Človek nemal kopať pri Štedrej večeri do nôh stola, aby ho neboleli nohy, fúkať do jedla, aby ho neboleli ústa, od stola sa nemalo odchádzať pred skončením večere. Budúca úroda sa veštila z uvareného hrachu, ktorý sa hádzal o stenu so slovami: „Toľko kôp žita, koľko kôp ovsa…“- počet prilepených hrachov určoval počet kôp v budúcom roku. Keď sa chystali bobaľky, tak sa tradovalo, že koľko kúskov bobaľok padne na zem, toľko dobytka vám na rok umrie.

Dievčatá si veštili budúci vydaj trasením slamených striech- podľa kvality vypadnutého zrnka sa mala vydať buď za bohatého (pšenica) alebo chudobného (ovos). Na polnočnej omši vraj bolo možné podľa luciového stolčeka odhaliť bosorky. Podľa tradičných predstáv sa o polnoci menila v potokoch voda na víno, otváralo sa nebo. Podľa pohlavia prvého vinšovníka sa hádalo, či sa budúci rok budú rodiť jahničky, alebo barančeky. Pravidlom bolo, aby koledníci chodili z dolného konca na horný, aby gazdovstva neubúdalo, ale pribúdalo, aby sa jahňatám darilo a aby nedoniesli nešťastie.

Článok ukončíme tradičným vianočným vinšom:

Vinšujem šťastie, zdravie, na to Božie narodenie,
Žeby sa vám darili kury cubaté, husi sedlaté,
Žeby ste mali toľko teličiek ,koľko je v lese jedličiek,
Toľko volkov, koľko na dacho kolkov,
Žeby ste orali štyrmi pluhami, keď nie štyrmi, tak tromi,
Keď nie tromi, tak dvomi, keď nie dvomi, tak jedným
Ale hodným!
Choďte do polky, vezmite pálenky, choďte do skrine, vezmite pol svine,
Choďte do pece, vyberte koláče, zajedzme si, zapime si!