Učiteľka zo Spišskej otvorene: Priznávam, hlavne v začiatkoch som mala strach
Školský rok sa začal nielen pre žiakov. Za katedru sa musia postaviť aj pedagógovia. Pozrite si, akú náruč kvetov si odnášala triedna učiteľka prváčikov zo Spišskej Novej Vsi.
Malí prváci idú do školy s obavami, strachom či očakávaním. Čo však prežíva učiteľ, keď sa pozrie na malé šesťročné deti. Spýtali sme sa učiteľky Základnej školy v Spišskej Novej Vsi na Levočskej ulici Ingi Hrebenárovej, ktorá dostala tento rok v poradí už tretích prváčikov. „Priznávam mala som strach a obavu hlavne v začiatkoch. Vzhľadom k tomu, že človek dozrieva a má za sebou už prax, tréma upadá,“ prezradila učiteľka. Ako nám ďalej povedala, podľa nej prioritou je vytvoriť v triede rodinnú atmosféru, aby deti chodili do školy radi.
Spomenula, že deti v dnešnej dobe sú smelšie a už sa často nestáva, že by plakali. Ďalšou výhodou prvákov je, že sa poznajú navzájom z materskej školy, takže sa v podstate jeden kolektív presunie do inej budovy. Ona ako pedagóg sa snaží deti aj vychovávať. „Chcem dosiahnuť, aby sa deti navzájom počúvali a rešpektovali,“ dodala Hrebenárová.
Podľa jej slov prvý ročník je najkrajší, ale aj najnáročnejší. Deti vychádzajú z tohto ročníka s tým, že dieťa vie čítať, písať a počítať. „Je to výsledok našej celoročnej práce a človeka to veľmi poteší ,“ doplnila učiteľka. Devätnásť prváčikov prinieslo pani učiteľke na začiatok roka kvietky na otázku čo bude s nimi robiť odpovedala. „Nechám si ich zatiaľ v triede vo váze nech sa potešíme všetci. Ja som vďačná za každý kvietok, ale aj za úsmev a za to, že sú radi, že ma majú.“
