Tamara (25) zo Spišskej a jej netradičný koníček: Chová potkany, čo dosahujú medzinárodné úspechy

Erinka vyhrala 1. miesto v kategórii „Dospelá samica mazlík“ a cenu za „Najlepšieho potkana vo výstavnej kondícii“.

Ďalšie potkany, ktoré pochádzajú z odchovu Tamary Sýkorovej dosahujú na medzinárodných súťažiach výborné výsledky. Spomeňme potkana s menom Azazel Equilibrium, ktorý si z jarnej výstavy potkanov v Prahe odniesol 1. miesto v kategórii „Mladý tmavý potkan bez kresby“ a bol súčasťou 1. Najlepšej kolekcie potkanov. Z výstavy Forpets 2014 v Prahe 1. miesto v kategórii „Najlepší mladý potkan šampión“, či z výstavy Česká myš 2014 ocenenie za Najlepšieho potkana čiernej farby.

Aj potkany majú svoje výstavy

Ako nám objasnila Tamara Sýkorová, potkany sa môžu zúčastňovať výstav najskôr od veku troch mesiacov, no horná veková hranica potkanov nie je obmedzená, závisí hlavne od zdravotnej stránky a kondície. Taktiež na to, aby sa mohli potkany vystavovať, je potrebné si na výstavu prichystať veterinárne potvrdenie, ktoré nie je staršie viac ako 3 dni o tom, že potkan je zdravý, nejaví známky choroby, ani napadnutia parazitmi.

„Na väčšine výstav sa potkaníky rozdeľujú a prihlasujú do dvoch hlavných kategórii: Oficiálnej kategórie a do kategórie Mazlíkov. Výnimku tvoria len špeciálky, kam môžu ísť len potkaníky s PP a teda s preukazom pôvodu, oficiálnym dokumentom. Oficiálne kategórie sú určené pre potkaníkov s PP, pričom týto spĺňajú štandard danej organizácie, ktorá výstavu usporadúva,“ povedala nám Tamara.

Vo všeobecnosti sa hodnotí: Typ a stavba tela, veľkosť a váha, hlava, oči, uši, farba, typ srsti, kondícia, celkový dojem, pričom rozdiel je v tom, že v oficiálnej kategórii sa hodnotia aj znaky. Tamara sa chce so svojou stanicou v budúcnosti zaradiť medzi úspešné chovateľské stanice, ktoré majú dobré meno medzi ľuďmi a stať sa aj posudzovateľkou.

Na začiatku boli myši…

Ku chovu potkanov sa dostala cez myši. V decembri 2006 si doniesla domov prvú myš a pri zbieraní informácií na internete, natrafila aj na chov potkanov a bolo rozhodnuté. „K prvému potkaníkovi som sa dostala v máji 2008. Bola to úžasná husky čierna samička z hobby chovu, ktorá sa dožila 2,5 roka. Chybou vtedy však bolo, že som ju mala samú a o pár mesiacov na to, ako som si ju zaobstarala som išla na opačný koniec republiky kvôli vysokej škole a malá ostala doma na krku rodičom, ktorý sa o ňu našťastie príkladne starali,“ zdôverila sa.

K oficiálnemu chovu potkanov sa dostala v apríli 2013. Nápad založiť si chovateľskú stanicu u nej už vznikol však dávno predtým. Momentálne má doma 8 samíc a 2 samcov, pričom každé pohlavie má svoju vlastnú klietku, keďže chovať dve rozdielne pohlavia by sa spolu určite nemali. Čaká ešte na pár mláďatiek z iných chovateľských staníc do chovu a plánuje aj pár vrhov.

„Potkany sú nesmierne inteligentné tvory, je to vidieť aj z rôznych videí, ktoré momentálne kolujú na youtube. Ja sama sa snažím učiť moje samičky pár trikov. Taktiež ma stále fascinuje, koľko dôvery a lásky sa ukrýva v tak malom telíčku. Potkaníky sú veľmi priateľské zvieratká a dokážu sa nesmierne naviazať na svojho človeka a dokážu mu dať svoju náklonnosť aj najavo. Ja osobne ich veľmi rada prirovnávam k menším psom,“ povedala o svojich ratolestiach Tamara.

Predsudky v hlavách ľudí

Tamara nám porozprávala aj veselú príhodu, ktorá sa jej pri chove potkanov stala. „Bolo to v období, keď som mala partiu 4 samičiek a dávala som im sušený chlebík na obrus zúbkov. Každej som dala trošku chlebíka a išla som niečo robiť. O chvíľu som prišla ku klietke a každý jeden chlebík bol pekne uložený v miske. Pozrela som vtedy len nechápavo na snúbenca, že prečo im to pozbieral do misky, že načo je to dobré a on ma ubezpečoval, že on sa ani nepohol z miesta, že on to nespravil. Nešlo mi to do hlavy a tak som vzala tie chlebíky a znova dala po jednom chlebíku každej babe. Vzápätí sa ukázalo, že jedna potkanica svoj chlebík odniesla do misky a následne šla pozbierať chlebíky ostatných a taktiež ich odniesla poctivo do misky. Mali sme doma proste malú upratovačku.“

Ako nám povedala, ľudia majú v sebe stále predsudky aj napriek tomu, že laboratórne potkany sa chovajú ako domáci miláčikovia už pomerne dlhšiu dobu. A pre tých, ktorí to stále nechápu, odkazuje: „Potkaník je napr. čistotnejší a „bezpečnejší“ čo sa týka vírusov a možnosti nákazy, ako ktorýkoľvek pes. Keďže potkaníci sú chovaní doma v zajatí a so psom sa chodí vonku, kde hrozí nákaza prenášaná divokými zvieratami. Taktiež sa veľakrát stretávam s chybným chápaním ľudí o tom, že za laboratórneho potkana považujú len „klasické“ albino potkaníky. To však nie je pravda. Všetky potkaníky chované v zajatí sú laboratórnými, ktoré sú šľachtené a preto existuje viacero sfarbení, typov srsti, uší a podobne. Niekedy sa však chovajú aj polodivoké potkaníky. Jedna sa ale zväčša o prípady, že niekomu nechtiac ujde samička a predtým než sa ju podarí nájsť a chytiť sa stane, že ju medzičasom nakryl divoký samec. Tieto majú však povahu blízku tým divokým, preto určite nepatria do rúk začiatočníkom.“