Svoje povolanie by nemenila za žiadne iné: ROZHOVOR s dlhoročnou učiteľkou zo Spišskej

Zdroj: súkr. archív M. Jendrálová

Dlhoročná učiteľka Magdaléna Jendrálová je rodená Novovešťanka, kde učí aj na základnej škole. Býva však už 27 rokov v susedných Smižanoch. Ako hovorí, Spišská Nová Ves je doposiaľ srdcu veľmi blízka, keďže tam žije aj celá jej rodina. V rozhovore nám prezradila niečo o svojom povolaní, ktoré by podľa jej slov nevymenila za žiadne iné.

Prečo ste sa rozhodli byť učiteľkou?

Už od malička som mala veľmi blízky vzťah k deťom. Preto moje kroky po ukončení základnej školy viedli na Strednú pedagogickú školu v Levoči, ktorá mi do praxe dala veľmi veľa. Keďže mi po nástupe do školstva bolo ponúknuté miesto učiteľky 1.stupňa, tak som sa rozhodla doplniť si vzdelanie na PF UPJŠ v Prešove.

Koľko rokov pôsobíte ako učiteľka?

Tohto roku začína môj 34. rok praxe.

Kde ste začínali a koľko rokov učíte na ZŠ Hutníckej?

Prvé 3 roky som učila na 1. stupni na škole v Smižanoch, keď sa v roku 1989 otvorili brány novej školy na Hutníckej ulici v Spišskej Novej Vsi, neváhala som a prijala ponuku. Odvtedy ubehlo neuveriteľných 30 rokov.

Ako si spomínate na svoje začiatky za katedrou?

Tak ako asi väčšina začínajúcich pedagógov si myslí, že všetko čo robí, robí správne. Rokmi sa ale človek stále učí a to je aj môj prípad. Dodnes mám rada nové výzvy a celoživotné vzdelávanie mi nie je cudzie.

Učíte v podstate tých najmladších na škole, kto má prvý deň, týždeň väčšiu trému deti alebo vy?

Tak po tých rokoch praxe myslím, že asi skôr deti, i keď k práci pristupujem stále s rešpektom.

Ako znášajú nástup do školy terajší prváci v porovnaní rokov, kedy ste začínali?

Myslím si, že niekedy boli deti viac bojazlivé a nesmelé. Dnes majú viac sebavedomia. Ale je to individuálne. Volím skôr priateľský prístup k deťom a potom spolupráca funguje lepšie. Strach, nedôvera, či neistota deťom neprospieva. Dôležité je si deti získať na svoju stranu, nastoliť pravidlá, ktoré všetci dodržiavame a potom to hravo ide.

Čo platí na dnešných žiakov?

Určite zásadovosť, úprimnosť a ľudský prístup.

Čo je na vašom povolaní podľa vás najkrajšie?

Rozžiarené a spokojné očká detí, keď dosiahnu svoj cieľ a ja som ich pritom sprevádzala. Spokojnosť na všetkých stranách, vrátane rodičov.

Naopak, čo je najťažšie?

Niekedy tá cesta, prípadne presvedčiť rodiča, aby vám dôveroval a bol nápomocný. Ja mám šťastie na ústretových rodičov. Aj keď nie stále hneď so všetkými, no časom nájdeme spoločnú reč.

Majú deti záujem o učenie či ich je ťažšie zaujať ako niekedy?

Informačno-komunikačné technológie sú mi blízke a preto ich často využívam aj vo vyučovacom procese. Deti to veľmi aktivizuje a motivuje. Záleží ale aj na domácej príprave a rodinnej podpore. Je to dôležité najmä počas primárneho vzdelávania.

A ako je to s učivom? Sú kladené väčšie požiadavky na dnešné deti na prvom stupni ako kedysi?

Nemyslím si, že väčšie, skôr naopak. Keď s kolegyňami spomíname, čo všetko sme učili na 1.stupni, tak určite v súčasnosti nároky klesli.

Oľutovali ste niekedy, že ste si vybrali toto povolanie?

Určite nie. Neviem si sama seba predstaviť v inom povolaní.

Stretávate sa aj so svojimi bývalými žiakmi?

Áno stretávam. Vždy ma poteší, keď aj najväčší nezbedníci neodvrátia hlavu, keď sa stretneme, pristavia, porozprávajú sa, objímeme sa. Rovnako ako aj rodičia bývalých žiakov. Zahreje to pri srdiečku.

Vyviedli vám niečo počas vašej praxe?

Mám až panický strach z myší, čo deti vedia a raz mi dali na zasunutú stoličku pri katedre plyšovú myš, ktorá vyzerala úplne ako skutočná, tak to ste mali počuť. Na nič závažnejšie si nespomínam. Myslím, že najviac srandy si užijeme v škole v prírode alebo na výletoch, kde je uvoľnenejšia atmosféra. Dodnes na ne spomíname, či už s deťmi alebo kolegyňami.

Máte nejaké obľúbené miesto, kam rada chodíte v Spišskej alebo v okolí?

Jednoznačne je to Slovenský raj a Vysoké Tatry, kde človek zresetuje. Často navštevujem kultúrne predstavenia – divadelné predstavenia, najmä komédie a koncerty slovenských i zahraničných interprétov a skupín.

Ako relaxujete vo voľnom čase?

Mám rada prírodu, šport, kultúru, cestovanie a stretnutia s priateľmi a rodinou.

Sledujte nás aj na našom Facebooku, Instagrame a Twitteri a nenechajte si ujsť ďalší zaujímavý obsah zo Spišskej a okolia.