Strážkyňa prírody, ktorá je v Slovenskom raji ako doma: Keď upozorním turistov, zväčša mi vynadajú

Zdroj: Dnes24.sk

Mária Tripšanská je učiteľkou v MŠ na Hutníckej ulici v Spišskej Novej Vsi. Medzi jej hobby už viac ako tridsať rokov patrí ochrana prírody, hlavne jej srdcu blízkeho Slovenského raja. Je dobrovoľnou členkou stráže prírody a v národnom parku pozná každú cestičku. O tom, ako sa k tomutu koníčku dostala, čo všetko to obnáša a ďalšie zaujímavosti nám prezradila v rozhovore.

K Slovenskému raju a prírode máte predpokladám blízko?

To určite áno. Vyrastala som v tesnej blízkosti Slovenského raja a každú nedeľu ma rodičia brávali na prechádzku na Čingov či Košiarny briežok. Čiže už ako dieťa som spoznávala krásy prírody.

Ako ste sa stali dobrovoľnou členkou stráže prírody?

Boli sme taká partia, ktorá rada chodila do prírody. Kamaráti boli už v Slovenskom zväze ochrancov prírody a krajiny a tak som sa od roku 1987 pridala aj ja a stala som sa členom ochrany prírody základnej organizácie pri národnom parku. Neskôr v roku 2000 sme museli absolvovať školenie spojené so skúškami a odvtedy som člen stráže prírody.

Čo bolo vašou úlohou ako člena ochrany prírody?

V mojich začiatkoch bolo profesionálnych strážcov málo, tak sme im pomáhali. Čistili sme les, chodníky, vysádzali stromčeky, umiestňovali tabule na náučné chodníky.

Teraz ako člen stráže prírody robíte čo a aké máte právomoci?

Pozorujeme krajinu a kontrolujeme dodržiavania návštevného poriadku všeobecných záväzných nariadení a právnych predpisov v Slovenskom raji, ale aj na sídliskách či v mestách v Košickom kraji. Môžem taktiež udeľovať pokuty, prípadne napísať hlásenie či informovať políciu.

Spomínali ste, že niekedy ste chodievali čistiť les. Ako to teraz vyzerá s odpadom v Slovenskom raji?

Teraz je neporiadok v lese, ale niekedy bol väčší. Pred dvadsiatimi rokmi na prechádzke na Čingov som hocikedy vyzbierala celú tašku smetí. Hlbšie v lese, kde chodia naozajstní turisti je čistejšie, lebo tí vedia, že čo si do lesa donesú, to si z lesa aj majú vyniesť. Najhoršie sú strediská, lebo tam chodia návštevníci aj domáci len na prechádzku. Výhodou je, že v dnešnej dobe chodí les čistiť čoraz viac organizácii, takže je to už lepšie. Smutné je len to, že je to stále potrebné. Je veľmi ťažké presvedčiť ľudí, aby odpad nevyhadzovali priamo v prírode.

Na čo najviac upozorňujete turistov?

Na zakladanie ohňa na miestach, kde to nie je povolené, na zaparkované autá tam, kde nemajú čo robiť, poprípade na voľne pustené psy. Cyklistov najmä nech využívajú cyklotrasy a nech sú ohľaduplní k tým, čo chodia pešo, lebo nie raz sa mi stalo, že cyklista vyletí a neviem, kde sa rýchlo ustúpiť. Ja chodím tiež na bicykli, ale len po cyklistických trasách.

Rešpektujú vás turisti po upozornení?

Väčšinou dostanem vynadané, čo si to dovoľujem, že sme dôležití, lebo máme odznak. Máloktorí si priznajú, že spravili chybu. Čo je na škodu, porušujú predpisy aj pred deťmi, čím im dávajú príklad do budúcna. Ja sa snažím už v materskej škole deťom ukázať prírodu aj to, ako sa majú v nej správať.

Mali ste aj nejakú milú reakciu za tie roky?

Áno. Raz som upozornila staršieho pána, ktorý šiel po veľmi úzkom chodníku na bicykli, že má využívať cyklotrasy aj kvôli bezpečnosti iných turistov, ako aj jeho bezpečnosti, keďže z druhej strany chodníka bol svah. Najskôr mi povedal, že čo si to dovoľujem, že on tadiaľ už chodí niekoľko rokov a išiel preč. Prešiel pár metrov a vrátil sa ku mne s tým, že sa mi ospravedlnil, uznal, že som mala pravdu a nakoniec mi pomohol ešte aj cestou pozbierať smeti.

Ako často ste v Slovenskom raji?

Cez leto pomaly každý deň, pokiaľ nie je sneh, tak každý druhý deň a v zime cez víkend.

Čo tam robíte?

Prechádzam sa, pozorujem prírodu, naberám energiu, ožívam. Stretávam veľa známych ľudí a takých ľudí, čo majú vzťah k prírode a máme si čo povedať. Pomáhame profesionálom pri pri hromadných stretnutiach či na informačnom stredisku na Podlesku. Mám veľmi dobrý vzťah s pracovníkmi národného parku asi preto, že som už tam veľa rokov a dobre sa mi s nimi spolupracuje.

Máte aj najobľúbenejšie miesto? Ak áno prečo práve to?

Tomášovský výhľad. Práve pre ten výhľad do otvorenej prírody a pokoj, keď ste tam v správnom čase.

Aké miesta v Slovenskom raji navštevujú teraz turisti najviac a ktoré najmenej a podľa vás prečo práve tieto miesta?

Najčastejšie chodia turisti do Suchej Belej, Prielomu Hornádu a Kyseľa a to preto, lebo je tam blízko parkovisko, odstavia si auto a sú v rokline. Pritom nádherné sú aj Piecky či Veľký Sokol, no je to dosť od ruky, preto je tam pomenej turistov. Najmenej turistov stretnete v Sokolej doline, ktorá je veľmi pekná, len je pre rekreačných turistov ďaleko.

Akí sú turisti podľa vás?

Sú rôzni, niektorí sú tolerantní, ktorí sa vedia správať v lese a prídu si pozrieť prírodu, aby z toho aj niečo mali, a sú takzvaní pretekári, čo chcú prebehnúť aj dve rokliny a bežia po rokline hlava-nehlava a neviem, čo z toho majú. Poväčšine už sú zodpovední, že majú minimálne pevnú obuv a poistenie či nejaké základné vybavenie. No nájdu sa aj takí, ktorí prídu do rokliny v sandáloch či plátenkách.

Čo vám nemôže chýbať v batohu, keď idete na turistiku?

Vetrovka, baterka, malá lekárnička, jednorázový pršiplášť (nosím aj tri, ak by bolo niekomu treba), ocot proti uštipnutiu osou či včelou, nabitý mobil a voda. Tej mám tiež pre istotu vždy viac, ak by niekomu chýbala.

Chodíte na turistiku aj mimo Slovenského raja?

Samozrejme a veľmi rada. Mám dospelého syna, ktorý má tiež veľký vzťah k prírode a k turistike, tak niekedy aj s ním prechádzame rôzne miesta vo Vysokých Tatrách. Naposledy sme boli na Roháčoch a chystáme sa na Kráľovu hoľu.

A čo takto dovolenka pri mori?

Neviem, či by som vydržala pri mori, ani ma to nikdy neťahalo, takže som tam ani nikdy nebola. Ja oddychujem v našej prírode. Nevidím dôvod odchádzať inam, keď tu je tak krásne.

Sledujte nás aj na našom Facebooku, Instagrame a Twitteri a nenechajte si ujsť ďalší zaujímavý obsah zo Spišskej a okolia.