Spišský trh navštívili aj zahraniční Slováci: Ako sa im darí v Srbsku a v Rumunsku?
Na tohtoročný Spišský trh zavítali aj viacerí vzácni hostia. Medzi nimi aj tri folklórne súbory zahraničných Slovákov z rumunského Nadlaku, ukrajinskej obce Turie Remety, srbského Báčskeho Petrovca. S folkloristami prišli aj významní predstavitelia zahraničných Slovákov.
Slováci v Srbsku
Medzi nimi aj predsedníčka Matice slovenskej v Srbsku Katarína Melegová Melichová. Matica Slovenská má v Srbsku 10 tisíc členov, ktorí sa organizujú v 30-tich miestnych odboroch, ktoré pôsobia hlavne na kultúrnom poli. Matica slovenská v Srbsku organizuje aj rôzne výlety na podujatia, akým je napr. aj náš Spišský trh. Medzi jej hlavnú náplň patrí vydavateľská činnosť, organizovanie slávnostných spomienkových akcií k výročiam slovenských kultúrnych dejateľov, spisovateľov, umelcov, či organizovanie literárnych večierkov.
Najväčším podujatím zahraničných Slovákov v Srbsku sú Slovenské národné slávnosti, ktoré prebiehajú od 2. do 4. augusta v Báčskom Petrovci. „Je to podujatie, počas ktorého prebehne 35 akcií, z toho 10 športových a ostatné sú kultúrne. Ide o výstavy, koncerty, divadelné predstavenia, stretnutia slovenských zdravotníkov, študentov, učiteľov a novinárov žijúcich v Srbsku. Slovenské národné slávnosti sú sviatkom Slovákov v Srbsku a využívame ich nato, aby sme zhodnotili jednotlivé oblasti, čo sme v nich urobili a aby sme sa dohodli ako ďalej,“ doplnila Katarína Melegová Melichová.
Nepostrádateľná pomoc zo Slovenska
Vláda SR prostredníctvom Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí pomáha aj Slovákom v Srbsku. „Najväčšiu časť našich aktivít financujeme cez tento úrad a aj túto návštevu v Spišskej sme absolvovali vďaka podpore Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Pokiaľ by sme nemali podporu zo Slovenska, tak vzhľadom na ekonomickú situáciu v Srbsku by sme sotva mohli robiť tak, ako robíme,“ informovala Katarína Melegová Melichová.
Vzťah Srbska k národnostným menšinám je podľa jej slov pozitívny, ale obmedzujúcim faktorom je ekonomická situácia. „V kultúre sa nedostáva veľkej podpory ani väčšinovému národu, ale v rámci možností Srbsko poskytuje určité financie aj nám. Najväčšiu podporu máme však v lokálnej samospráve v Báčskom Petrovci, kde väčšinu obyvateľov tvoria Slováci a musím povedať, že aj miestny parlament má pochopenie pre našu prácu,“ povedala nám Katarína Melegová Melichová.
Slovákov Srbsku ubúda
Po poslednom sčítaní žije v Srbsku 52 tisíc Slovákov, čo je zhruba o 8 tisíc menej, ako z pred desiatich rokov. Podľa predsedníčky Matice Slovenskej v Srbsku je to aj kvôli tomu, že v Srbsku je veľká nezamestnanosť, ktorá sa pohybuje na úrovni 30% a mladí ľudia odchádzajú za prácou do zahraničia. Tak ako aj zbytok Európy, aj Srbsko starne.
O vzťahu k Srbsku a Slovensku sa vyjadrila nasledovne: „Ja a moji predkovia žijeme v Srbsku už 300 rokov. Na cintorínoch mi v Srbsku ležia celé generácie predkov a tam je človek doma, kde sú mohyly jeho rodiny, ale na strane druhej musím poďakovať všetkým, ktorí boli pred nami, že nezabudli na to, že sme Slováci a že nás v tomto duchu vychovávali a my sa snažíme v tomto duchu vychovávať aj naše deti, aby nikdy nezabudli kto sú. Musím poďakovať Slovensku, že nám umožňuje udržiavať takýto sústavný kultúrny styk, že dáva štipendiá našim študentom, aby mohli ukončiť štúdia v materinskej reči, čo znamená veľmi veľa, lebo človek najlepšie rozmýšľa v materinskom jazyku.“ Slováci v Srbsku majú aj svoje slovenské základné a stredné školy. Veľa mladých Slovákov potom odchádza na vysoké školy na Slovensko.
Slováci v Rumunsku
Ďalším významným hosťom, ktorý navštívil Spišskú Novú Ves a tradičný Spišský trh bol pán Pavel Hlásznik, ktorý je prvým podpredsedom Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku žijúci v mestečku Nadlak, ktoré je známou enklávou Slovákov v Rumunsku. Až 50% obyvateľov Nadlaku sú Slováci. Spišskú Novú Ves navštívil aj zástupca primátora Nadlaku Marián Pacher, ktorý je tiež rumunský Slovák a prítomným hosťom sa prihovoril ľúbozvučnou slovenčinou.
Slovákov žije v Rumunsku približne 20 tisíc, z toho 6 tisíc z nich sú členmi spomínaného zväzu. Demokratický zväz Slovákov a Čechov v Rumunsku je reprezentatívnou organizáciou Čechov a Slovákov žijúcich v Rumunsku, ktorá sa stará o ich národné, kultúrne, výchovno-vzdelávacie a ďalšie špecifické aktivity. „Sme organizovaní vo viac ako 60-tich miestnych organizáciách v štyroch oblastiach. V rámci zväzu sa organizujú rôzne folklórne súbory, literáti, spisovatelia, spolu ďalšími slovenskými umelcami. V Rumunsku funguje pre Slovákov plnohodnotný školský systém v slovenskom jazyku, ktorý začína materskými školami, strednými školami a končí katedrami slovenského jazyka na vysokých školách,“ doplnil Pavel Hlásznik.
Slováci sú zastúpení aj v rumunských samosprávach
Členovia zväzu sa taktiež zapájajú cez svojich zástupcov do činnosti miestnych obecných a mestských samospráv. Zo Slovenska majú podporu od Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, či slovenského ministerstva zahraničných vecí, ktoré má špecifický grantový systém na podporu aktivít Slovákov žijúcich v zahraničí. „V Rumunsku je zákonom uznaných 20 národnostných menšín, medzi nimi aj tá naša, ktoré dostávajú finančnú pomoc aj od Rumunska. Tieto menšiny majú svojich zástupcov pri Rade pre národnostné menšiny, ktorá funguje pri vláde Rumunska. Slovensko je krajina mojich predkov a ja osobne som študoval na vysokej škole v Bratislave a mám veľmi vrúcny vzťah k tejto krajine a keď prichádzam na Slovensko, tak je to vždy pre mňa citovo podfarbený zážitok,“ uzatvára Pavel Hlásznik.
