So spevom začínal v kostole: ROZHOVOR so spevákom známej kapely Smola a Hrušky

Zdroj: súkr. archív J. Kramár

Kedy vznikla kapela Smola a Hrušky ?

Kapela vznikla v roku 1997 v zložení saxofonistka Eva, Basak Ubo, bubeník Pista, gitarista Laco a moja maličkosť. Z pôvodnej zostavy sme ostali traja: Ubo, Pišta a ja. Ostatní išli za prácou do zahraničia a za svojimi inými snami. V aktuálnej zostave ešte hrá Matúš na trúbku, Janko na trombón a gitarista Martin.

Mali ste od malička pozitívny vzťah k hudbe a k spevu?

Hudba ma pohltila, keď som mal 10 rokov, keď môj starší brat nosil domov rôzne nahrávky skupín, ako Depeche Mode, Pet Shop Boys, Michael Jacskson atď. Bavilo ma hudbu počúvať a púšťať nahlas susedom. Nechodil som na žiadny nástroj do hudobnej školy, keďže ma od toho odhovoril brat. Paradoxne, keď som mal asi 15, práve on ma priviedol k hre na gitaru, keďže si kúpil akustickú gitaru a neskôr aj elektrickú. So spevom som začal v kostole, keď som chodil s mamkou na omše, ktoré ma nudili. Aby som si nejako skrátil čas, tak som aspoň spieval a snažil sa hádať, aké bude ďalšie slovo, keďže som texty piesní veľmi nepoznal. Mama ma v tom povzbudzovala a ani len netušila, že ja si len krátim čas, že sa na tom vlastne zabávam.

Mali ste nejakého speváka aj v rodine, prečo ste sa rozhodli pre toto povolanie?

Ako som už spomínal, mamka spievala v kostole a zbore a snažila sa ma presvedčiť, aby som spieval aj ja, že mám dobrý hlas, že som šikovný, čo sú podľa mňa veci, ktoré hovoria rodičia deťom bez ohľadu na to, aké sú talentované. Ja som si vtedy vôbec nemyslel, že mám talent a brat ma dostatočne presvedčil, aby som sa hudbe nevenoval. Každopádne, osud chcel asi iné a mama mala pravdu. Trvalo síce dosť času kým sa ten môj spev dal počúvať, až čas ukázal, že sa tým môžem aj živiť. Nemyslím si, že je to len o speve, je to aj o šťastí na ľudí okolo mňa a asi mám dostatočnú predstavivosť a fantáziu na písanie textov a hudby. Našiel som zmysel života a verím, že ma hudba bude sprevádzať až do súdneho dňa.

Prečo názov Smola a Hrušky?

Je to odvodené od príslovia – Nachytaný na hruškách. Skrátka, keď ťa nachytajú na hruškách, tak máš smolu. Vymyslel som to v slabej chvíľke ja, za čo sa doteraz hanbím a všetkým kolegom sa ospravedlňujem.

Pesničky si píšete sám, kde čerpáte inšpiráciu?

Pesničky, ktoré spievam si aj skladám. Som viac pesničkár, keďže píšem aj pre iných interpretov. Inšpirujú ma životné situácie, ktoré prežívam ja, moji známi, knihy, filmy. Alebo si niekedy celý song vycuciam z prsta:) Keď píšem pre iných, rozprávam sa o tom s daným interpretom… o čom by vlastne chcel spievať. Keď nevie, tak len ponúkam skladby a texty, ktoré si myslím, že sa mu hodia a vedeli by ho posunúť. Dostal som sa už aj do fázy, že píšem aj v češtine a pre českých interpretov. Spolu s koncertovaním je pre mňa písanie pesničiek to, čo ma na tejto práci baví najviac.

Ste frontman kapely, ktorá sa v tvorbe nevyhýba ani recesii. Čo na to hovoria vaši najbližší?

Keďže recesia a humor je dosť individuálna záležitosť a každý má zmysel pre humor nastavený inak, nie je možné vyhovieť každému. Niekedy sa na tom bavia, inokedy len krútia hlavou, že už je to cez čiaru. Väčšinou sú to aj moji prví kritici a stane sa, že dám aj na ich názor, ale väčšinou si aj tak robím veci po svojom.

Akú hudbu počúvate?

Toto je otázka, na ktorú by som mohol odpovedať celé hodiny, keďže počúvam veľmi široký záber hudby. Od alternatívnej hudby, rap, metal, pop, world music až po vážnu hudbu. Stále sledujem a počúvam aj novú hudbu a nové trendy a vôbec nezastávam názor, že už všetko bolo vymyslené. Myslím si, že pre poslucháčov nikdy nebola lepšia doba.

Máte aj nejaký idol, či obľúbenú skupinu?

Z domácich, alebo vlastne československých mám rád Jaromíra Nohavicu, Müllera, Hammela, Moju Reč, Majka Spirita, Lucie. Zo zahraničných Leonarda Cohena, Boba Marleyho, Nicka Cavea, skupiny U2, Smashing Pumpkins, Depeche Mode, Seana Paula, Stinga, Eda Sheerana, Beastie Boys, Kanye Westa, Post Malone, Ska P, Offspring, The Cure …to je len zlomok toho na čo som si spomenul.

Pustíte si niekedy svoje pesničky napr. pri bežných domácich prácach?

Svoje pesničky počúvam dosť často, hlavne keď ich skladám a keď ich dokončujeme v štúdiu. Keď bavia mňa je tam predpoklad, že budú baviť aj ľudí. Pri umývaní riadu a vysávaní svoju hudbu nepočúvam, ani len ako kulisu, na to mám kopec inej hudby. Je to asi preto, že svoju hudbu počúvam skôr z pracovných dôvodov a potrebujem sa na ňu sústrediť.

Kde a kedy vznikla prezývka Spoko?

Vznikla zhruba začiatkom milénia a dali mi ju kamaráti, keďže som dosť často používal poľské slovo spoko a aj som na nich podľa ich slov tak pôsobil, ako taký spokojný flegmatik:)

Okrem hudby máte blízko aj k basketbalu, odkedy ste sa tomuto športu venovali a aké ste dosiahli úspechy?

Basketu som sa začal venovať v 8 rokoch a zažil som krásne chvíle keď sme s družstvom vyhrali tituly majstrov Slovenska, aj medailu na majstrovstvách Československa, ale aj osobné úspechy, keď som bol v juniorskej reprezentácii Slovenska a aj Československa.

Ako ste na tom s basketbalom teraz?

Hrávam už len rekreačne a venujem sa mu viac ako divák, sledujem tím Spišskej a ešte zámorskú NBA. Okrem toho pracujeme na filme, ktorý priblíži zákulisie tímu AC LB 04 a neuveriteľnú sériu 52 prehier v rade, ktorá zaujala nielen doma, ale aj vo svete. Okrem scenára a réžie pracujem aj na hudbe k tomuto filmu

Ako dlho ste hrali za náš klub a prečo ste skončili?

Hral som asi 20 rokov a skončil som kvôli hudbe, keďže na dvoch stoličkách sa sedieť nedá. Koncerty aj basketbalové zápasy sú často v sobotu večer a musel som si vybrať. Hudba vyhrala. Moje posledné pôsobenie v klube ukončilo zranenie achilovky.

Dá sa povedať čo máte radšej hudbu, alebo basket?

Teraz je to určite hudba, hoci basket si stále rád zahrám. Sledujem ho a ako som už spomínal pracujem aj na filme, do ktorého dávam dosť energie. Aj takýmto spôsobom chcem poďakovať klubu a vesmíru, že som mal tú možnosť a šťastie, byť touto hrou tak dlho fascinovaný.

Kapela je na hudobnej scéne vyše dvadsať rokov, nemáte už niekedy ponorku?

Sú rôzne chvíle v živote kapely. Ako v živote človeka aj kapela je raz hore a raz dole. Je neuveriteľným šťastím, že ešte sme spolu a hráme. Vydržali sme v rovnakom zložení vrátane manažéra 10 rokov bez zmeny, čo sa stáva málokedy. Ponorku máme priebežne. Podla toho, ako často sa vidíme, ale stále sme schopní spolu so sebou vydržať bez toho, aby sme boli na seba prehnane agresívni.

Spomeniete si na nejakú vtipnú historku z koncertu?

Tých je milión a hlavne tých nepublikovateľných. Prvá, čo mi teraz napadla je, že sme pred časom spali po jednej akcii na horskej chate niekde pri Martine a mali sme celú chatu len pre seba. Bolo tam asi 40 postelí a 15 izieb, takže každý mohol mať svoju izbu a postelí koľko chcel. Ráno som sa zobudil, keď som videl, že moji dvaja spoluhráči sa aj napriek absolútnemu prebytku postelí tlačia spolu na jednej, tak si viete predstaviť, že sme sa na tom zabavili. A aké príbehy sme si z toho vymysleli.

Stáva sa vám, že zabudne počas koncertu text piesne?

„Tak určité“. Ako vravia naši hokejisti. :) Stáva sa to všetkým umelcom, mňa nevynímajúc. Hlavne vtedy, keď si pomýlim prvú slohu s druhou, treťou. Keď sa nad niečím zamyslím, niečo ma vyruší. Ak sa tak stane, snažím sa rýchlo si spomenúť, pozrieť na kolegu. Niekedy to zahrám, že to je zámer a nabádam k spevu fanúšikov. Alebo to na rovinu priznám a bavím sa na tom.

Čo nové s kapelou v najbližších týždňoch, mesiacoch chystáte?

Máme aktuálny česko – slovensky singel Štestíčko spolu s českou speváčkou a herečkou Martinou Partlovou, ktorá spieva v Čechomore a s Doctorom P.P. V novembri prebehne česko – slovenské Štestíčko minitour. Na 20. februára 2020 pripravujeme veľký a špeciálny akustický koncert s hosťami v Redute. Bude to vlastne také pokračovanie Unplugged v Divadle, ktoré bolo mimoriadne úspešné. Okrem toho pracujem aj na svojom sólovom projekte pod názvom Spoko, ktorý je svojou atmosférou pokojnejší, tichší a kde sa dostávajú skladby, ktoré sú viac na počúvanie. Taktiež v nich absentuje irónia a sarkazmus. Prvú skladbu a klip s názvom Plamene, ktorý sme točili s Martinom Krestianom v Kanade si už ľudia môžu nájsť na youtube a spotify.

Ste otcom dvoch detí. Ide niektoré už vo vašich šľapajách v hudbe alebo basketbale?

Od malička sme viedli deti k športu, kultúre a k iným aktivitám. Myslím si, že Spišská je skvelé miesto na život, kde na šport, kultúru a aj pobyt v prírode sú skvelé podmienky. Mám Slovensko a Čechy cez basket a hudbu precestované x – krát a nie je veľa miest ako to naše. Syn aj dcérka od malička plávali v Klube plávania v SNV. Dcérka pokračuje, syn prešiel na basketbal. Alex chodí ešte aj na klavír a Simonka okrem huslí zvláda aj tanec v BDS-ku. Snažíme sa ich podporovať. Keď sa im nechce, tak aj motivovať. Pekne povedané – posúvať. Samozrejme, najviac ich aktuálne bavia videohry a rôzny youtuberi. ;)

Máte nejaké obľúbené miesto v Spišskej, prípadne v okolí?

Mám rád Košiarny briežok a hlavne cyklistické cestičky, ktoré odtiaľ vedú. Rád sa pohybujem v športovej hale, na plavárni a veľa času trávim v skúšobni.

Ako najradšej relaxujete?

Najradšej mám kombináciu plaváreň a saunu. Rád si zabehám okolo Hornádu, na letisku a niekedy si na sídlisku idem zahádzať na kôš. A aby som nezabudol, v lete sa motám na bicykli po Slovenskom raji. Dobre si oddýchnem aj pri spinálnych cvičeniach. Odkedy cvičím, problémy s chrbticou som eliminoval. Dosť často trávime s rodinou čas na chalupe na Liptove, kde ma manuálna práca dostane do reality. :)

Sledujte nás aj na našom Facebooku, Instagrame a Twitteri a nenechajte si ujsť ďalší zaujímavý obsah zo Spišskej a okolia.