Rozhovor s primárkou detského oddelenia Renátou Šulákovou: Pred prvou službou som týždeň nespala

Prečo ste si vybrali medicínu? Máte v rodine niekoho s týmto zameraním?

V rodine nemáme žiadneho lekára až na otca, ale on je doktor od kamienkov (smiech). Tak som ho volala, keď som bola malá, lebo je geológ, ale inak nemáme v rodine lekára. Pre medicínu som sa rozhodla na gymnáziu. Učenie ma bavilo – dobre som sa učila – tak som sa rozhodla vyskúšať tento smer, no nie vždy som chcela byť lekárka.

A čím ste chceli byť?

Ako dieťa som chcela byť učiteľkou, neskôr predavačka či sestrička.

Prečo ste si vybrala práve pediatriu?

Nemôžem povedať, že pediatria bola mojím jediným vybratým predmetom. Bolo ich viac. No jedným z mojich favoritných oddelení bola aj pediatria a keď som ukončila vysokú školu, bolo tu voľné miesto, tak som nastúpila a som tu už dvadsať rokov.

Vravíte, že rovno po štúdiu ste nastúpili do nemocnici v Spišskej. Ako si spomínate na vaše začiatky?

No na začiatku to bolo ťažké. Zdalo sa mi, že to nikdy nebudem vedieť robiť. Našťastie som mala výborného primára, ktorý bol zároveň aj môj učiteľ. Pamätám si, že pred prvou službou som týždeň dopredu nespala a rozmýšľala som, ako to zvládnem. No zvládla som.

Aké detičky máte na detskom oddelení?

Na naše oddelenie patria detičky od narodenia, lebo pod detské patrí aj nedonosenecké oddelenie.

S čím najčastejšie ležia u vás detičky okrem tých nedonosených bábätiek?

Najčastejšie sú to zápaly pľúc, priedušiek, hnačkové ochorenia. Menej často ochorenie obličiek, popáleniny či otrasy mozgu.

Čo máte najradšej na práci pediatra?

Keď príde pacient v zlom stave a nám sa ho podarí vyliečiť – to je veľká radosť. Úžasné na deťoch je, že majú obrovské rezervy. Často prídu v kritickom stave po haváriách a podobných nešťastiach, ale dokážu sa behom pár týždňov dať tak do poriadku, že by ste neverili, že je to možné.

Čo je náročné podľa vás na tejto práci?

Náročné je to, že sú to deti. Hlavne tie najmenšie nepovedia čo im je. Samozrejme pýtame sa rodičov a robíme všetky vyšetrenia len je ťažké si zvyknúť na to, že to dieťa plače a trpí.

Viete sa odosobniť?

Na oddelení áno. Veď ide o záchranu života. No pri mojej dcére reagujem trochu skratovo. Priznám sa, že minule, keď mala teplotu, som si aj poplakala. Odkedy som matkou viem však viac pochopiť rodičov.

S čím nie ste spokojná?

Nepáči sa mi, že niekedy naša práca je úplne zbytočná. Rodičia hlavne zo sociálne slabších rodín nepokračujú v liečbe, respektíve nedodržujú naše pokyny. Stáva sa, že dieťa dostaneme s ťažkého zápalu pľúc a o štyri dni je naspäť. Mňa hlavne mrzí, že je ubližované deťom. Keď viem, že dieťa doma trpí a nie je o neho dostatočne postarané, vtedy sa viem poriadne rozčúliť.

Ako lekárka s dlhoročnou praxou, aký máte názor na stav zdravotníctva na Slovensku?

Nie som spokojná s naším zdravotníctvom. Myslím si, že peniaze v tomto rezorte nie sú dobre rozdelené. Mrzí ma to, že tí čo si nevážia svoje zdravie majú rovnaký nárok na zdravotnú starostlivosť , ako tí čo sa o seba starajú. Dokonca sú aj takí čo si robia zo sanitky taxík a dajú sa odviesť do nemocnice, lebo im ušiel autobus.

Spomeniete si na nejaký pekný zážitok počas pôsobenia na detskom oddelení?

Zážitky sú najkrajšie, keď deti odchádzajú spokojné a zdravé. Stane sa, že nám niečo tí najmenší nakreslia, alebo vyrobia na pamiatku, to poteší.

Na oddelení s dieťaťom, keď je menšie je aj mama. Stane sa, že zostane aj ocko?

Určite. Teraz to už nie je nič výnimočné. Ocko je väčší pohoďák. Znáša to s nadhľadom. Mama je zasa tá šikovnejšia, ale často to ťažko prežíva.

Ovplyvňuje vás vaša práca aj v osobnom živote?

Áno. Ovplyvňuje mi to náladu. Trápia ma detičky, čo sú u nás hlavne keď sa niečo nedarí, rozmýšľam nad tým a som podráždená. Stalo sa aj, že mi volali z oddelenia, že sa dieťatku pohoršilo, tak mi to nedalo ani spať. Musela som v noci vstať z postele a išla som späť do nemocnice.

Keď chcete vypnúť, ako relaxujete najradšej?

S rodinou. Ideme všetci na bicykle, alebo lyžujeme. Na dovolenku si povinne nabalím zopár dobrých kníh a na chvíľu vypnem.