Riaditeľ Technickej akadémie v Spišskej: Dnešní študenti majú veľa vedľajších vplyvov

Ladislav Ruttkay je rodák zo Spišskej Novej Vsi, dlhoročný riaditeľ Technickej akadémie a mestský poslanec. A aj keď pár rokov z detstva prežil v Kláštore pod Znievom, v Spišskej vyrastal, študoval a stále žije. A ako hovorí, nevymenil by ju za žiadne iné mesto. O jeho povolaní, či plánoch sa viac dozviete v rozhovore.

Prečo ste sa rozhodli pre toto povolanie?

Musím sa priznať, že som nezačal študovať priamo učiteľstvo. V roku 1979 som začal v Košiciach študovať odbor teoretická kybernetika – v tom čase, dá sa povedať, že to boli úvody informatiky. Počas toho štúdia som si však uvedomil, že nie je to to, čo by ma napĺňalo a zistil som, že by som sa nedokázal celý život pohybovať v tomto prostredí. Na internáte som býval aj s kamarátmi, ktorí začali študovať pedagogiku, tak som premýšľal o tom, že v tomto povolaní by som sa našiel. Takže nakoniec som sa stal učiteľom.

Kde ste začínal po skončení vysokej školy?

Hneď po skončení školy som na mesiac nastúpil ako učiteľ na základnú školu, potom hneď na vojenskú základnú službu a po jej skončení som sa zamestnal v roku 1985 na našej škole. Vtedy to bola Stredná priemyselná škola strojnícka, kde som nastúpil ako učiteľ matematiky a fyziky. Takže pôsobím na tejto škole už takmer 35 rokov.

Aké boli vaše začiatky na tejto škole?

Vtedy školstvo fungovalo ešte inak. Čo ma ako prvé zaujalo, hoci sa tu študovali len odbory stojárskeho zamerania, bol vysoký počet dievčat v triedach. V tej dobe boli, bohužiaľ, určené prísne kvóty a mladým ľuďom sa určovala škola. Hoci sa hlásili na iné školy, veľa z nich muselo študovať strojárstvo.

Pre mnohých ľudí je matematika a fyzika strašiakom. Prečo ste si vybrali práve tieto predmety?

Majú svoje pravidlá, majú svoju logiku. Tieto pravidlá fungujú stále. Kto do nich vnikne a pochopí ich, tak potom majú svoju krásu.

Ako sú na tom študenti v týchto predmetoch?

Ja si myslím, že veľa závisí od učiteľa, ako to študentom podá. Keď ich dokáže podať zrozumiteľne a žiaci nájdu v nich pochopenie, tak nebudú mať strach a ešte si ich aj obľúbia.

Kedy ste sa stali riaditeľom tejto školy?

Štyri roky som pôsobil ako učiteľ, v roku 1989 som sa stal zástupcom riaditeľa a od roku 1991 som riaditeľom školy. Tým som sa stal, keď som mal 31 rokov a v tom čase som bol najmladším riaditeľom v kraji. Dá sa povedať, že táto škola je mojím všetkým, lebo som tu prežil väčšinu života.

Čo je podľa vás na vašej práci najkrajšie?

Najkrajšie sú stále tie zmeny, že stále máte nových žiakov. Možno sa niekomu zdá , že je to monotónne za toľko rokov, ale nie je tak. Vždy prichádzajú noví žiaci a každý žiak je iný. Aj podanie učiva je iné, aké bolo predtým. A žiaci mi dodávajú energiu, keď sa s nimi rozprávam. Snažím sa im rozumieť, vychádzať s nimi a vážim si ich a oni to vedia vrátiť.

A čo je naopak najťažšie?

Možno správne motivovať tých mladých ľudí a presvedčiť ich, že to, v čom sa vzdelávajú je naozaj pre nich užitočné. Častokrát bojujú učitelia so žiakmi, nedokážu im ukázať zmysel toho predmetu a tam to často začína. Dôležité je ukázať krásu a využitie predmetu.

Keby ste mali porovnať študentov, akí boli kedysi a akí sú dnes?

Nedá sa povedať, že by boli menej poslušní, alebo horší. Skôr by som povedal, že študenti majú veľmi veľa vedľajších vplyvov, ktoré kedysi neexistovali. Majú veľa technických vymožeností a niekedy považujú to učenie a štúdium za okrajové, popri tých svojich záľubách. Sú sebavedomejší, cítia svoje možnosti aj potenciál a sú aj menej sebakritickí. Niekedy mám pocit, že hoci túžia po úspechu, nie sú ochotní pre to veľa urobiť, alebo niečo obetovať.

Aký je ten hlavný rozdiel byť učiteľom a riaditeľom školy?

Mojou úlohou je okrem iného vytvárať zázemie aj všetkým učiteľom. Ja by som im mal vytvoriť kvalitné podmienky, aby mohli s tými deťmi čo najlepšie pracovať, aby mal každý učiteľ k dispozícii to, čo potrebuje, aby dobre vzdelával. A toto všetko prispieva aj k atmosfére na škole. Snažím sa vytvárať aj pomienky aj atmosféru pozitívneho vzťahu.

Stalo sa vám už za tých pomaly 35 rokov, že ste rozhodnutie stať sa učiteľom oľutoval?

Nikdy som to neoľutoval. Neviem si predstaviť robiť niečo iné. Ja si myslím, že keď učiteľ robí svoju robotu seriózne a poctivo a keď dokáže korektne komunikovať aj s tými žiakmi, tak to učiteľstvo má svoju krásu.

Stretávate sa s bývalými žiakmi?

Áno, stretávam, a vždy ma to poteší. Čo ma však teší ešte viac je napríklad to, že tento rok ide na našej škole maturovať syn môjho bývalého žiaka, ktorému som bol triedny. Vždy som rád, keď naši bývalí žiaci dajú svoje deti do školy k nám. To znamená, že sme robotu nerobili zle. Vnímam to ako prejav dôvery, že sú ochotní nám zveriť aj svoje deti.

Pomaly 29 rokov ste na tom najvyššom poste na tejto škole. Ako by ste ich zhodnotili?

Možno, čo by som hodnotil pozitívne, že sa mi podarilo túto školu previesť tými ťažkými obdobiami. Keď sme boli strojnícka priemyslovka, dá sa povedať, že strojárstvo padalo a bolo treba hľadať riešenia. My sme ako škola zavádzali úplne nové študijné odbory, ako mechatroniku, technické lýceum, elektotechniku, informatiku či logistiku. Čiže úplne nové odbory, na ktorých sme sa podieľali priamo my ako škola a pripravovali ich pre ministerstvo školstva. Za tým je obrovské množstvo roboty a dá sa povedať, že tá transformácia školy trvala 20 rokov. Presne v týchto dňoch uplynulo 10 rokov, čo sme otvorili na škole ako prví na Slovensku Centrum odborného vzdelávania. Stali sme sa prvou technickou akadémiou na Slovensku. Ak sa škola môže niečím chváliť, sú to výsledky žiakov, ktorí nemajú problém sa zamestnať, poprípade študovať ďalej na vysokých školách. Minulý rok naši žiaci vyhrali sedem celoslovenských súťaží . Toto je to pozitívum, čo ma veľmi teší. Ja stále vravím svojim učiteľom, robme svoju robotu poctivo a tie výsledky prídu. Výsledkom je dobrý žiak, dobrý absolvent školy.

Aké máte plány do budúcna na škole ako riaditeľ?

Mám ešte nejaké plány. V súčasnosti budujeme športový areál, ktorý som vnímal ako dlh voči žiakom. A ten sa už vďaka nášmu zriaďovateľovi aj podpore nášho mesta stáva skutočnosťou. Zároveň sme my ako škola zapojení do jedného veľkého projektu financovaného z eurofondov. V súčastnosti pripravujeme nákupy a montáž nových technologických zariadení za vyše pol milióna eur. Dá sa povedať, keď sa toto podarí, že škola bude modernou školou 21. storočia. A tieto projekty chcem dotiahnuť do konca. Ďalej uvidíme, čo prinesie čas.

Vy ste aj poslancom mestského zastupiteľstva, prečo ste sa uchádzali o tento post?

Ja som sa stal prvýkrát poslancom mesta v roku 2002 a bol som ním dve volebné obdobia. V roku 2010 som neúspešne kandidoval na primátora mesta a potom som sa trochu stiahol z komunálnej politiky. Za podpory okolia som znova kandidoval minulý rok a znova som sa stal poslancom. A prečo? Aby som mohol niečo zmeniť, poprípade robiť niečo inak. Nehovorím, že je všetko zlé, ale mal som predstavu, že sa dá niečo robiť aj inak a zmeniť sa to dá len tak, že máte na to vplyv. Ja si myslím, že každý kto má na to energiu a silu, mal by sa snažiť veci meniť k lepšiemu.

Aký máte vzťah k Spišskej Novej Vsi?

Spišskú Novú Ves vnímam ako pekné mesto, ktoré má svoju atmosféru. Na druhej strane viem, že je stále čo zlepšovať. Spišskú mám veľmi rád a častokrát hovorím, že naše mesto je úžasným miestom pre život. Máme všetko, máme krásne námestie, veľa kultúrnych a športových príležitostí a na skok do prírody. Sú tu samozrejme aj nejaké rezervy, ale ja osobne by som bývanie a život v Spišskej nemenil.

Ako relaxujete vo voľnom čase?

Rád plávam, som predsedom plaveckého seniorského klubu. Rád športujem, chodím vonku a opäť, čo rád robím, mám tu blízko. Cez leto bicykel, počas zimy bežky, napríklad. Po mojom ockovi som zdelil včely a to vnímam aj ako relax a ako osobný príspevok k prírode a ochrane prírody.

Spomínaný športový areál, ktorý sa buduje na školskom dvore Technickej akadémie v Spišskej Novej Vsi si môžete pozrieť aj v našich galériách.

Sledujte nás aj na našom Facebooku, Instagrame a Twitteri a nenechajte si ujsť ďalší zaujímavý obsah zo Spišskej a okolia.