Pred siedmimi rokmi Tatry zasiahla najničivejšia kalamita

POPRAD 19. novembra (WEBNOVINY) – Sedem rokov uplynie 19. novembra od najničivejšej zaznamenanej vetrovej kalamity vo Vysokých Tatrách.

Tatry sa už pomaly pripravovali na začiatok novej zimnej lyžiarskej sezóny, keď sa v piatok 19. novembra 2004 medzi 15:30 a 19:00 odohrala dráma, ktorá nadlho zmenila tvár Vysokých Tatier.

Hoci v podhorí nebol vietor až taký silný, na Lomnickom štíte dosiahla maximálna rýchlosť vetra 170 km/h, na Skalnatom plese 200 km/h a na hornej hranici lesa až 230 km/h. Hoci to neboli rekordné rýchlosti vetra v Tatrách, ďalšie okolnosti sa pričinili o to, že tento vietor mal veľmi ničivé následky.

Tatranská bóra (chladný a suchý vietor, ktorý prichádza v náporoch), ako sa takémuto padavému vetru v tejto oblasti hovorí, najničivejšie zasiahla oblasť od Vyšných Hágov po Tatranskú Lomnicu v nadmorskej výške medzi 1300 až 800 metrov n.m.

Vetrová kalamita podľa námestníka Štátnych lesov Tatranského národného parku Pavla Fabiána celkovo zasiahla pás dlhý približne 50 km a miestami široký až päť kilometrov. Väčšina postihnutých lesov sa nachádzala na pozemkoch v správe Štátnych lesov TANAP-u.

„Len“ jedna obeť

K ničivým následkom prispelo aj počasie v predchádzajúcich dňoch, keďže v oblasti už niekoľko týždňov pršalo, pôda bola podmočená a v takýchto podmienkach boli lesy menej stabilné a odolné voči takémuto silnému vetru.

Napriek veľkým škodám, ktoré vietor napáchal na lesoch a majetku, počas vetrovej kalamity zahynula len jedna osoba. Na idúce auto v oblasti Smokovcov vtedy spadol strom. Smrť v ňom našiel Miroslav Hromada. Hoci už krátko po prvých spadnutých stromoch sa do Tatier vybrali hasiči a cestári odstraňovať popadané stromy, až v sobotu ráno 20. novembra 2004 sa naplno ukázal rozsah škôd, ktoré spôsobil vietor. Spadnutý les, poškodené domy, zatarasené cesty či električka.

„Veľmi dobre si na to pamätám. Hneď sa začalo so sprístupňovaním intravilánov osád. Môj osobný pocit bol, že som nikde nevedel trafiť. Všetky oporné body, ktoré sme mali, sa úplne stratili. Odrazu bolo všetko vidieť. Pre mňa bol veľký šok, aká všelijaká architektúra je v Tatrách,“ povedal Fabián. Celý záver roka 2004 sa lesníci venovali uvoľňovaniu a odstraňovaniu kalamity v tatranských osadách.

„Len pri týchto prácach sme odstránili okolo 84 000 metrov kubických dreva,“ uviedol Fabián. Z každej strany dostávali lesníci požiadavky na urýchlené odstránenie popadaných stromov. Mesto Vysoké Tatry pritom už na 29. novembra malo naplánované otvorenie zimnej sezóny na Štrbskom Plese.

Hádky o riešenia

Krátko po kalamite sa rozpútali diskusie medzi zástancami rôznych prístupov pri spracovaní kalamity v Tatrách. Od extrémnych názorov, podľa ktorých treba ponechať všetko drevo na mieste, až po opačný názor, aby sa odstránilo všetko spadnuté drevo.

„Začali veľké výnimkové konania. V treťom a štvrtom stupni nebol problém, len sa dohodlo, čo, kde, kedy, ako, a začala sa hra o piaty stupeň ochrany,“ uviedol Fabián. Niektoré výnimkové konania, ako napríklad Tichá a Kôprová dolina, nie sú podľa Fabiána ukončené doteraz.

Výnimkou neboli ani 630-dňové výnimkové konania. Napriek týmto problémom sa lesníkom podarilo väčšinu kalamity spracovať približne za jeden a pol roka.

Fabián si myslí, že bolo potrebné pracovať ešte rýchlejšie, aj vzhľadom na podkôrnikovú kalamitu, ktorá následne prišla.

Podľa Fabiána situácia v Tichej a Kôprovej doline je dnes už nezvratná a celý les sa tam rozpadne.

Samotná vetrová kalamita z 19. novembra 2004 zasiahla plochu približne 12 600 hektárov lesa, z toho okolo 8 700 hektárov v správe Štátnych lesov TANAP-u. Len v pôsobnosti Štátnych lesov spadlo okolo 2,5 mil. metrov kubických dreva. Následná podkôrniková kalamita doteraz zasiahla územie predstavujúce viac ako polovicu vetrovej kalamity.

Rizikom sú povodne

Podľa Fabiána podkôrnik skôr či neskôr zničí všetky porasty v Tatrách. Lesníci sa obávajú, aby sa podkôrny hmyz „neobrátil“ naspäť a nenapadol aj porasty, ktoré sa už podarilo obnoviť. Nepriaznivým dôsledkom vetrovej kalamity bolo aj zvýšenie požiarneho nebezpečenstva, čo sa prejavilo o rok neskôr, keď koncom júla 2005 vznikol doteraz najväčší lesný požiar na kalamitou zasiahnutom území medzi Tatranskou Poliankou a Novým Smokovcom. Ďalšie riziko predstavujú povodne, keďže chýbajúci les nedokáže zadržať vodu. Prejavilo sa to napríklad aj v tomto roku v oblasti Tatranskej Lomnice, ktoré postihli ničivé povodne.

Po siedmich rokoch od vetrovej kalamity sa príroda postupne, aj za pomoci ľudí, spamätáva. „Dnes máme okolo 1 620 hektárov umelej obnovy, podobné číslo je prirodzenej obnovy. Dokopy vyše 3 300 hektárov už je obnovených, k tomu ešte 1 550 hektárov zrekonštruovaných lesov,“ uviedol Fabián.

V spadnutom lese dominoval smrek. V nových porastoch majú ihličnaté stromy zastúpenie okolo 60 percent.

Tu však narážajú lesníci na požiadavky napríklad kúpeľníkov, ktorí požadujú vyššie zastúpenie ihličnatých drevín, keďže listnáče majú väčšie negatívne následky na alergikov.

Spadnutý les priniesol však aj niektoré „pozitíva“. Po mnohých rokoch sú v Tatrách úžasné výhľady prakticky odkiaľkoľvek.

Jedno z prvých prekvapení, nielen pre Tatrancov ale aj ľudí z podhoria, bolo, že spadnutý les uvoľnil pohľady a dnes je bez problémov možné dovidieť z tatranských osád napríklad na svietiaci nočný Poprad alebo naopak. Už onedlho sa to však zmení. Hlavne v nižšie položených lokalitách postihnutých kalamitou sú viditeľné veľké prírastky na mladých lesných porastoch. Podľa Fabiána, lesníci zaznamenali prírastky aj viac ako meter za rok. O desať až 15 rokov bude v podhorí už pekný mladý les.

Krátko po kalamite v roku 2004 sa objavili zámery rôznych developerských skupín, ktoré prišli s „rozvojovými“ zámermi. Nakoniec sa dohodlo, že sa len dobudujú tradičné lyžiarske strediská Štrbské Pleso, Smokovce a Tatranská Lomnica. Krátko po kalamite bola snaha vybudovať strediská v oblasti Vyšných Hágov, Tatranskej Polianky. „Tlak bol enormný,“ uviedol Fabián. Tieto a iné podobné zámery sa však nerealizovali.