Pôvodné mená našich dedín vás dostanú: Eliášovce ešte ako tak, ale Veľbachy sú víťaz

Viaceré obce nášho okresu mali kedysi krkolomné názvy. Pramení to hlavne z toho, že názvy obcí boli často maďarské, alebo nemecké. Na „zúbok“ pôvodu sme sa niektorým pozreli.

Poľovačky na medveďov

Napriek tomu, že Iliašovce sa v listinách spomínajú až v druhej polovici 13. storočia, predpokladá sa, že obec má oveľa staršie dejiny. Najstaršie zachované meno z roku 1263 Villa Ursi, teda Obec Medveďa, svedčí, že ide o jednu zo služobníckych osád Spišského hradu. Podľa všetkého pôvodní obyvatelia Iliašoviec pomáhali panovníkom a ich sprievodu pri poľovačkách na medveďov, ktorých v tej dobe bolo v rozsiahlych spišských lesoch neúrekom.

Po tatárskom vpáde doviedol sem komes Eliáš nemeckých kolonistov, ktorí obec dosídlili. Eliáš dal obci aj nové meno, Eliášovce či Iliášovce. V listine z roku 1282 sa uvádza , ako Helyasasa – Nemecké Iliášovce. Svoj terajší názov dostala obec v roku 1927.

Strážna obec

Názov neďaleká a historicky zaujímavej obce Markušovce sa menil niekoľkokrát. V roku 1289 sa spomínajú ako Villa Marci, z roku 1328 ako Szentmichalur, z roku 1345 ako Mariusdorf, z roku 1346 ako Marcusfalua, z roku 1352 ako Zentmyhal, z roku 1505 ako Markussowcze, maďarsky, nemecky Marksdorf. Pôvodne boli strážnou, neskoršie sídelnou obcou Mariássyovcov.

Zaujímavosťou je aj dnes už neexistujúca obec Čepanovce, ktorá patrila do Stolice X. Spišských kopijníkov. Písomne je doložená v roku 1295. V polovici 19. storočia splynula s obcou Markušovce.

Sídlo kráľovských psovodov

Už v roku 1651 sa terajšia najväčšia obec na Slovensku Smižany priblížili k svojmu pôvodnému názvu. Prvý jej názov sa však sa datuje do roku 1246, kedy sa obec nazývala Micha. V 13 storočí bola sídlom kráľovských psovodov a patrila Spišskému hradu. Jej názov sa rokmi formoval a tak sa z názvov Micha, Sumungh, Simigium, Somogy či Smyssan sa stali napokon Smižany.

Harichovce mali v dejinách dvojaké pomenovanie. V najstarších listinách sa vyskytuje meno Villa Baldmar a neskôr Villa Palmarum. Prvý krát ako Harykocz sa pomenovanie začalo používať v roku 1553. V roku 1927 dostala obec svoj terajší názov.

Významné obce

Baldmar, Palmarum či Palmesdorf aj takto sa niekedy volala susedná obec Harichovce. Prvý názov pochádzal od jej zakladateľa, ktorým je Waldemar Šoltýs. Waldemar priviedol nových nemeckých kolonistov a usadil ich tu. Isté je, že od uvedeného roku boli Harichovce významnou obcou, pretože mali vlastnú faru a farára, ktorý mal veľký vplyv.

Obec Rudňany bola v minulosti banským mestom. Ťažilo sa tu striebro, meď a ortuť. Koncom 19. storočia sa začala ťažiť železná ruda vďaka ktorej dostala obec aj svoj názov. Prvý názov obce pochádza z roku 1360 kedy sa obec volala Kuffurbah. Po vzniku Československej rebubliky sa názov obce zmenil na Koterbachy a po oslobodení v roku 1945 sa na návrh miestneho farára Jána Slodičku sa začalo používať dnešné pomenovanie – Rudňany.

Soví potok

Prvá písomná zmienka o obci Bystarny pochádza z roku 1268. Názov obce je nemeckého pôvodu. Pôvodne sa volala Eulenbach – soví potok, neskôr bola premenovaná na Vlenbach, Veľbach a po 2. svetovej vojne na Bystrany.

Obec Betlanovce dostala svoje pomenovanie podľa Bethlena, ktorý tu žil okolo roku 1260 a historici ju zaraďujú k najstarším stredovekým obciam na Spiši. Prvá písomná zmienka o obci Betlanovce sa datuje do roku 1311, kedy sa nazývala Bethleem. V ďalšom historickom vývoji sa jej názov menil. V roku 1349 to bol názov Bethlenfalva, v roku 1786 Bethelsdorf, v roku 1808 Bethlenfalu. Po maďarsky sa obec úradne nazývala Betlenfalu.

Môže vás zaujímať:

• Keď ich zbadáte, hneď viete, že ste doma: 10 vecí, bez ktorých by Spišská nebola Spišskou
• Získali titul, na ktorý môžu byť skutočne pyšní: Dedinou roka sa stala obec z nášho regiónu
• Naše okolie skrýva množstvo zaujímavostí: Pikošky z obcí pri Spišskej, o ktorých možno neviete