Pitbull, domáci miláčik alebo zabijak? Prečítajte si rozhovor so spišskou chovateľkou

Ako si sa dostala k chovu pitbulla ?

Ku chovu som sa dostala úplnou náhodou. Dozvedela som sa, že jeden chovateľ chcel ukončiť chov svojho pitbulla a hrozilo mu utratenie, tak som sa ho ujala. Za tú dobu stihol tento pes splodiť potomstvo a jedného jeho potomka som sa ujala ja osobne. Chovateľkou pitbulla som už vyše troch rokov a moja sučka Kebitch mi vyhovuje aj povahovo, lebo mi do značnej miery pripomína mňa samotnú.

Mala si pred začiatkom chovu určité predsudky k tomuto plemenu ?

Nikdy som k žiadnemu zvieraťu nemala predsudky. Myslím si, že zviera nie je zlé, či dobré, všetko závisí od výchovy, samozrejme určití jedinci majú genetickú predispozíciu k určitému správaniu a povahovým črtám.

Môj prvý zverený pitbull bol veľmi temperamentný jedinec, no nikdy sa nestalo, aby voči mne prejavil nejaký náznak agresivity a pritom som si ho otestovala aj tým, že som mu šla rukou do jeho misky so žrádlom. Bol to prakticky cudzí pes, ktorý mal štyri roky a prejavoval obrovskú oddanosť k človeku. Aj to ma presvedčilo, že chov pitbulla je vhodný aj pre mňa.

Akú výchovu si zvolila pri svojej sučke Kebitch ?

Svoju sučku som vychovávala od malička, čo je niečo úplne iné, ako keď dostanete už dospelého psa. Pri jeho výcviku sa človek, ktorý ho vychováva stáva tak trochu psom a pes človekom. Je to nádherné spojenie, vybudované na dôvere.

Ako vnímaš hystériu spoločnosti voči pitbullom ?

Sama poznám určitých jedincov, ktorých by som nenazvala chovateľmi a ktorí držia pitbulla len kvôli imidžu a demonštrácii sily. Oni sami robia z tohto plemena niečo negatívne, čoho by sme sa mali báť. Veľkým problémom je nekontrolované množenie tohto plemena. Po internete sa len tak hemžia inzeráty s ponukou na kúpu tzv. “pitbullov“, ktorých výzor laik nijak nerozozná a pritom sa veľakrát jedná o krížence. Tým upadá a trpí celé plemeno a ďalším množením takýchto jedincov dochádza k stále väčšej degenerácii pravých povahových čŕt.

Ako je na tom trh s pitbullom na Slovensku ?

Môj skromný odhad je, že 90% pitbullov, ktoré sa predávajú na Slovensku, niesu čistokrvné pitbully z chovných staníc. Pravý chovateľ pitbulla sa o svojich psov stará svedomito a príkladne, absolvuje s nimi množstvo skúšok, testov a zdravotných prehliadok. Keď sa po čas chovu zistí agresivita takéhoto psa na človeka, tak ho chovateľ vyradí z ďalšieho chovu, aby sa takáto povahová, či genetická chyba neprenášala na jeho potomstvo. Nezodpovední „množiči“, však nemajú problém pustiť do chovu aj takýchto jedincov, čo je neprijateľné.

Aká je situácia v chove pitbulla v okrese Spišská Nová Ves ?

Osobne poznám v okrese iba jedného chovateľa, ktorý ma naozaj čistokrvných pitbullov s rodokmeňmi. Je to veľmi kvalitný chov. My ostatní, ktorí sa stretávame, chováme pitbullov pri ktorých nie je možné presne určiť ich čistokrvnosť a veľakrát ide aj o krížencov. Založili sme si aj klub, ktorý zatiaľ nie je registrovaný. Jadro chovateľov v okrese Spišská Nová Ves je tak 30 ľudí, ktorí chovajú aj podobný počet psov. Počet pitbullov v okrese je však o niečo vyšší, lebo nie všetci sa chcú organizovať. Naša činnosť pozostáva z častých stretnutí a spoločných tréningov psov.

Ako sa aktivizujete a organizujete ?

V roku 2012 sme organizovali prvý ročník Pit Bull Show Spišská Nová Ves 2012. Šlo o dvojdňové podujatie. Podobné akcie sa na Slovensku uskutočnili minulý rok len v Bojniciach a Liptovskom Hrádku. Myšlienkou súťaže bolo spopularizovanie plemena na Spiši, vzájomná zábava psa a človeka. Akcia sa konala blízko areálu letiska Spišská Nová Ves na cvičisku chovateľského klubu Kanis. Hneď 1.ročník mal medzinárodnú účasť. Zúčastnilo sa ho 40 súťažiacich zo Slovenka, Maďarska, Poľska a Českej republiky.

V akých disciplínach sa súťažilo ?

Každá disciplína bola rozdelená zvlášť pre sučky a psy. Prvou disciplínou bol skok do výšky. Majiteľ si určí začiatočnú výšku skoku pre psa. Minimálna výška je 160 cm. Vyhráva pes , ktorý vyskočí najvyššie a musí zostať zahryznutý v peškovi a visieť minimálne 3 sekundy.

Druhá disciplína bola ťahanie saní psom, kedy na špeciálne upravené sane sa umiestni závažie odpovedajúce hmotnosti psa a pes musí toto závažie odtiahnuť 20 metrov za čo najkratší čas. Treťou disciplínou bolo šplhanie po stene, kde sa niektoré psy vyšplhajú aj do výšky štyroch metrov.

Poslednou najprestížnejšou súťažou, bolo ťahanie čo najťažšej záťaže. U nás bola najväčšia potiahnutá váha 1 600 kg, ale vo svete dokáže toto plemeno potiahnuť aj 5 000 kg.

Mali ste aj sprievodné podujatie ?

Súčasťou show bola aj výstava pitbullov, uskutočnená pod dohľadom troch medzinárodných rozhodcov, ktorí podľa prijatých svetových pravidiel hodnotili vystavované exempláre.

Čo hovoríš na chystané sprísnenie zákonov pri držbe tzv. bojových plemien psov ?

Mám pocit, že politici, ktorí tieto zákony chystajú, väčšinou nemajú veľa znalostí o psoch ako takých. Osobne mám aj ambíciu pridať ruku k dielu a pomôcť pri vypracovaní nového zákona o bojových plemenách, no neviem, či by táto aktivita mala u našich politikov nejakú odozvu. Podľa mňa by sme sa mali zamerať na sprísnenie množenia týchto druhov, kedy povolenie chovať a rozširovať tieto plemená by mali iba schválené chovné stanice a ich zodpovední majitelia. Musíme zabrániť kríženiu a do chovu pustiť len čistokrvné psy.

Máš aj konkrétnu predstavu opatrení na zlepšenie chovu ?

Úspešný štátny projekt v oblasti otázky množenia psov môžeme nájsť v USA v štáte Massachusetts, kde sa každé jedno krytie psov musí nahlásiť príslušným štátnym orgánom, ktoré preverujú rodokmene a spôsobilosť dotyčných psov na ďalšie rozmnožovanie. Za prípadné nenahlásenie hrozia majiteľom obrovské pokuty.Tým by sme vyriešili problémy túlavých psov, množenia agresívnych jedincov, neúnosný stav v útulkoch…Týmto smerom by sa mala uberať aj naša legislatíva.

Aký máš názor na povinnosť psychotestov pre majiteľov bojových plemien ?

Návrh zákona, ktorý chce nariadiť psychotesty pre majiteľov bojových psov je strieľanie mimo terča, lebo nijak nerieši podstatu a to je množenie agresívnych krížencov. Ja, či príslušníci mojej rodiny nepotrebujeme testy nato, aby sme vedeli zvládnuť pitbulla.

Foto: archív Kristína Dubivská