Pani Cecília pre náš portál spomína na Vianoce v 50-tych rokoch: Takto to bolo s darčekmi!
Včera sme vám priniesli rozhovor s pani Cecíliou z Markušoviec, ktorá si zaspomínala na svoje Vianoce, keď bola ešte dieťaťom. To, že sa vijija (Štedrý deň) po večeri ešte ani zďaleka nekončila a na čo sa všetci tešili po polnoci nám prezradila pani Cilka v druhej časti rozhovoru.
Po štedrej večeri, sa podľa slov pani Cilky išlo po spievaniu. „Celá rodina sa obliekla a išla zaspievať susedom a tak sme si navzájom spievali rôzne vianočné pesničky. Spievalo sa až do polnoci, kedy sa všetci, celá rodina, presunula do kostola na polnočnú omšu,“ prezradila Cecília. Ako si zaspomínala, v kostole boli každý rok „jasličkare“ živý betlehem, v ktorom nesmel chýbať malý Ježiško či pastieri, bol tam však aj bača, anjel či čert.
„Domov sme sa dostali aj o druhej pol tretej ráno. Tým, že bol prísny pôst do polnoci tak nás čakalo vždy po polnočnej omši jedlo. Väčšinou to bolo pečené bravčové mäso s kapustou, alebo pečená baranina. Volali sme to Ježiškove kersciny,“ doplnila s tým, že túto tradíciu dodržiava dodnes.
Zaujímalo nás aj, ako to bolo v tých rokoch s darčekmi. Čo si zvykla nájsť, ako dieťa pod vianočným stromčekom? „Darčeky neboli pravidlom, my sme v období Vianoc veľmi peniaze nemali, lebo otec bol hospodár a musel odovzdávať štátu takzvané kontigenty. V októbri predala mama husi za tisícku a s tou sme museli vydržať až do januára. Pod stromčekom som si našla väčšinou pančuchové nohavice, alebo nejakú šatku, čo mama kúpila ešte v lete,“ vysvetlila.
Ako podotkla, nikdy nedostala hračku pod stromček, lebo štedrý večer nebol o darčekoch, ale o stretnutí sa pri spievaní so susedmi a známymi či polnočnej omši, kde sa zišla celá dedina.
Foto: Ilustračné