Martin z Krompách staval v Pekingu trať aj pre Petru Vlhovú: Plní si olympijské sny
Jedenásť Slovákov, z toho 10 Liptákov a jeden Krompašan, sa postarali o výstavbu a úpravu lyžiarskych tratí počas nedávnej zimnej olympiády v Pekingu. Pre Martina Štancela je to už tretia olympiáda v poradí.
Olympiádu v Číne si pochvaľuje. Osobná prítomnosť pri medailových úspechoch slovenských športovcov je pre neho celoživotným zážitkom.
Martin je s chalanmi z Liptova už zohranou partiou. Chodia po svetových i európskych pohároch. Stavajú a upravujú trate. Ich skvelú prácu si všimla aj medzinárodná lyžiarska federácia FIS a „zamestnala“ ich aj na olympiáde v Pekingu. Na tú sa pripravovali dva roky dopredu. Dva mesiace pred odletom bolo potrebné vybaviť pracovné víza v Číne, náročné bolo zvládnuť aj covidové opatrenia. Pred odletom 22. januára museli absolvovať PCR testy, a to hneď dva. Po príchode do Pekingu ich na letisku uvítali s ďalším PCR testom a až po jeho negatívnom výsledku sa pre nich mohli hry začať.
Dôsledná kontrola
„Až vtedy nás pustili do krajiny. Bol to zázrak, že všetci sme boli v poriadku. A ešte väčší, že sa počas olympiády nenakazil ani jeden Slovák. Organizátori to mali perfektne vyriešené, tie opatrenia boli nastavené výborne. Odchytili prakticky všetkých, ktorí boli pozitívni. Tých presťahovali do hotela pre karanténu a ostali tam tri týždne,“ priblížil Krompašan Martin.
V ďalekej Číne strávil mesiac. S výnimkou jedného dňa pracoval stále. Keď boli preteky vstával o pol tretej ráno, keď neboli, okolo piatej. Hodinu trvala cesta autobusom do strediska NASC, na svah k tratiam musel absolvovať ešte jazdu tromi kabínkami. Denne bol na lyžiach 10 hodín. Časový posun 7 hodín ho v Číne „nepotrápil“. Skôr sa s ním vyrovnával po návrate domov, kedy už o siedmej hodine večer spal.
Pravidelná injektáž tratí
S prácou na svahoch začali 24. januára. „Boli sme na technických disciplínach – obrovský slalom a slalom. Začali sme s naťahovaním bezpečnostných sietí na svahu. Naťahali sme ich kilometre. Potom nasledovala injektáž – vstrekovanie vody na zasnežený svah. Vyrábali sme „umelý“ ľad, na ktorom lyžiari jazdili. Bolo to náročné. Injektáž sa robila na celom svahu. Každých 10 cm, v 30-sekundových intervaloch, sa voda vstrekuje do svahu. To trvalo asi 4 dni. Potom sme upravovali trate. Jeden deň sme mali aj tréning, kde sme sa čo najrýchlejšie snažili nahodiť spadnuté zástavky späť na miesto," spomína Martin z Krompách.
Zaskočil ich sneh
Štandardne bola na svahu teplota –10°C, niekedy aj –20°C. No keď fúkal vietor, bolo oveľa chladnejšie. Dni boli takmer bez zrážok. Podľa Martina tam celkovo spadne málo snehu. "Všetok sneh na tratiach bol technický, no bol jeden deň, keď boli preteky a nasnežilo 25 cm snehu a všetci ostali v šoku. Paradoxne, na zimnej olympiáde organizátorov zaskočil sneh. Mali sme vtedy veľa práce s úpravou trate pred štartom,“ hovorí ďalej Martin Štancel.
Organizáciu na olympijských tratiach zabezpečovali poväčšine Rusi, ktorí mali skúsenosti zo stavby z predošlých zimných olympiád v Sochi a PyeongChangu. Bolo ich tam zhruba 120. Zopár bolo Bulharov, Američanov, Fínov a 11 Slovákov z tímu ESL.
Komunikačným jazykom bola medzi nimi ruština a angličtina. „Číňania chodili s prekladačmi. Nahrávali si, kto čo hovoril a potom znova v prekladači aj odpovedali. Taká bola vzájomná komunikácia,“ dodáva.
Pri Petrinom zlate, aj hokejovom bronze
Martin zaspomínal aj na deň, kedy Petra Vlhová získala zlato. On a jeho 5 kolegovia mali „stojku“ na trati tesne pred cieľom. Videli jej víťazstvo. Petrin tréner cestou dole do cieľa im ďakoval, ako Petru povzbudzovali. Nechýbali ani spoločné fotky po jej víťazstve.
Slováci boli aj pri bronzovej medaile našich hokejistov. „Podarilo sa nám „vybaviť“ lístky na zápas a tak sme neváhali a išli v ústrety ďalšiemu zážitku. Najväčším problémom bola doprava na štadión. Bol vzdialený 80 km a nemohli sme porušiť našu „bublinu“, teda nemohli sme ísť hocijakým autobusom či taxíkom. Nakoniec sa nám podarilo zohnať taký, ktorý fungoval v rámci olympijskej bubliny. Šoféri boli vyškolení a pripravení. Bol síce neskutočne drahý, ale za ten zážitok to stálo. Išli sme tam desiati. Stihli sme ešte jeden test a o pol deviatej sa už hralo. Bolo to neskutočné,“ zdôraznil Martin.
Oslava v hokejovej šatni
Miesto na štadióne mali výborné. Hneď oproti slovenskej striedačke. Švédskych fanúšikov tam nevideli. Iba Slovákov a Číňanov, ktorí tam pracovali. Pokriky a povzbudzovanie Slovákov bolo vraj počuť na celom štadióne. Všimlo si ich aj osadenstvo na slovenskej striedačke, vrátane trénera Craiga Ramsayho. Nie raz im zakýval. Keď Slováci získali bronz, radosť nemala konca.
„Po skončení zápasu nám napadlo, že pôjdeme za hokejistami do šatne. Nevedeli sme ani kam ideme. Podarilo sa nám dostať až pred dvere šatne. Vyšiel Miro Šatan a rovno sme sa ho opýtali, či je možné si urobiť fotku s chalanmi. Povedal iba O.K, aby sme chvíľku počkali, kým si urobia víťazný rituál. O pár minút na to nás už volal dovnútra. Bolo to neskutočné. Každému sme podávali ruky, blahoželali sme im, kričali. Bol to „masaker.“ spomína ďalej na nezabudnuteľné zážitky.
Vzácna fotka
Martin zrazu stál pred Jurajom Slafkovským, či by si mohli spraviť spoločnú fotku so všetkými. "On vyskočil, zakričal na ostatných, aby prišli, že sa idú fotiť so Slovákmi, ktorí ich tak super povzbudzovali. Juraj to vyhecoval a fotka bola na svete. Paradoxne, nefotil nikto z nás. Boli sme v takej eufórii, že sme neurobili ani jednu fotku, ani jedno video. Všetko, čo máme sú oficiálne zábery zo šatne, ale sme na nich a to je super,“ dodal na záver Krompašan Martin Štancel, ktorý si takto plní svoje olympijské sny.
