Marek zachytáva krásu a rôznorodosť Spiša: Fotky, ktoré vám pohladia dušu!

Zdroj: Marek Dunajský

Marek Dunajský zo Spišskej Novej Vsi je fotograf, ktorého koníček sa stal zároveň aj prácou. Ako povedal pre náš portál, uchvátila ho najmä krajina aj keď jeho začiatky siahajú už do chlapčenských čias, keď chodil so svojim prvým fotoaparátom potajomky fotiť sliepky. Viac o svojom fotení nám prezradil v rozhovore.

Spomeniete si, kedy ste po prvýkrát držal v ruke fotoaparát?

Myslím, že som nemal ešte ani desať rokov. Bol, vlastne ešte je, žltý a kúpila mi ho mamka za 350 slovenských korún a boli k nemu dva filmy. Pamätám sa, že som fotil všetko u babky na dvore a na záhrade. Sliepky, morky, husi, psa, stromy aj kopec za domom. Potom som ho na chvíľu odložil a znova vytiahol, keď som mal pätnásť. Bolo to také cvakanie ako laik, bez fotografických ambícii, ako si bežne ľudia fotia do albumu. Chodil som vtedy s kamarátmi na ryby, tak som pritom fotil a fotil som aj krajinu dookola. Príroda ma bavila vždy, mal som veľmi rád výhľady.

Ako ste sa potom dostali k profesionálnemu foteniu?

Rozbeh a dlhá fotografická cesta začala, keď som bol prvýkrát v Slovenskom raji, v rokline Suchá Belá a v stánku sme kúpili pohľadnice. To som si povedal, že také fotky chcem aj ja robiť, aké na nich boli. Akurát, že som nevedel, ako ich dosiahnuť, tak sme chodili do roklín v raji a fotil som s tým starým žltým fotoaparátom. Nemal ani blesk, takže z roklín nevyšlo skoro nič. S tým sa dalo fotiť akurát tak za jasného dňa. Dal by sa kúpiť citlivejší film, ale to číslo na filme mi nehovorilo nič.

Myslel som, že potrebujem fotoaparát s bleskom. Tak som si taký za našetrené kúpil, ale ani ten ma neposunul k vytúženej fotke. Pamätám si nadšenie, ako som s nim prvýkrát fotil a potom to sklamanie, že to nie je to, čo som čakal. Ale aspoň fotky vyšli, lebo mal aj svetelnejší objektív. Medzičasom si bratanec kúpil zrkadlovku. Keď som videl, čo to dokáže, chcel som zrkadlovku aj ja. Okrem toho som spoznal fotografa, ktorý mi niečo o zrkadlovkách povedal a tak peniaze z brigády išli teda na ňu a neskôr ešte na jednu.

Nosil som mu ukazovať vyvolané fotky, vybral zopár, ktoré boli dobré, povedal mi, ktoré som mohol fotiť inak. Nikdy mi nevysvetlil technické pojmy, expozíciu, kompozíciu. Myslím, že chcel, aby som k dobrým výsledkom prepracoval vlastným rozumom. Mňa teória nebrala, neštudoval som ani fotografické knihy. Ale metóda pokus-omyl fungovala takmer na všetko, okrem pochopenia funkcie clony v objektíve. To bolo asi 4–5 rokov tápania, a veľké množstvo pokazených fotiek až kým som sa nedostal k práci vo fotoslužbe. Konečne mi bola vysvetlená clona na objektíve aj nejaké základy exponovania a kompozície. Potom to už išlo lepšie.

Čo najčastejšie či najradšej fotíte?

Najčastejšie a zároveň aj najradšej fotím krajinu a prírodu. Najviac fotiek mám zo Spiša, lebo tu žijem a tieto fotky ma aj živia. Momentálne asi najviac fotím v Slovenskom raji. Čím viac tam chodím, tým sa stáva pre mňa zaujímavejším. Neponáhľam sa, nechodím ako turista, dokážem stráviť na jednom mieste hodinu aj viac. Takto som napríklad zbadal salamandru, ktorá liezla pod vodopádom po pni. Ako liezla perfektne sa naaranžovala a ľudia, ktorí chodili okolo sa ma pýtali, čím je to drevo zaujímavé, že ho fotím, niektorí ju ani nezbadali :) Tento rok by som chcel viac fotiť aj v iných oblastiach Slovenska, snáď si na to dokážem vyčleniť viac času.

Aké miesto na Spiši je pre vás to NAJ, keď chcete spraviť pekný záber?

No keď už fakt nastanú nejaké dobré podmienky, ktoré nemajú šancu vydržať dlho a ja si poviem, že ich musím nafotiť, tak idem niekde odkiaľ sa dá fotiť Spišský hrad. Ten ma aj u mňa v počítači aj samostatný priečinok so 116 podpriečinkami podľa dátumov a koľkokrát som ho išiel fotiť a nič neodfotil som ani nepočítal. Dá sa fotiť z každej strany a je pre mňa ľahko a pomerne rýchlo dostupný, takže k nemu vyrážam plánovane aj neplánovane.

Čo pre vás znamená fotenie?

Pokiaľ myslíte, či to pre mňa má nejaký hlbší význam, tak takto som sa nad tým nikdy nezamyslel. Je to jednoducho záľuba ako každá iná, ktorá ma zo všetkých najviac chytila už na začiatku, vydržala doteraz a som presvedčený, že vydrží až do konca života a už prerástla aj na prácu. Fotiť ma baví, dokážem si pritom psychicky oddýchnuť a vypnúť od všetkého.

Z pohľadu fotografa je priamo v Spišskej podľa vás veľa objektov na fotenie?

Záleží na tom, čo ktorý fotograf v meste fotí, takže si myslím, že si tu dokáže prísť na svoje niekoľko žánrovo odlišných fotografov. Ja som taký klasický krajinár a páčia sa mi historické stavby. Keďže tie sú v Spišskej sústredené na námestí, tak sa s foťákom z neho veľmi nepohnem a fotím ich takmer vždy ako celok. Mestské detaily som takmer vôbec nefotil. Ale musím povedať, že minulý rok, keď som blúdil po meste a rozmýšľal, ako inak by som ho nafotil, začal som sa zameriavať práve na mestské detaily.

Tie som aj našiel a boli natoľko zaujímavé, že som sa rozhodol pre vytvorenie pohľadnice. Bude to klasická pohľadnica s fotografiami, ale nebude na nich to, čo by tam bežne človek očakával, teda žiadna fotka nášho kostola či divadla. Viac k tomu zatiaľ neprezradím a čo som fotil odhalí až hotová pohľadnica. Okrem toho chodím fotiť mesto aj s Tatrami z Kúdelníka. Dúfam, že raz sa mi podarí vystihnúť podmienky a podaria sa odtiaľ obe fotky, ktoré nosím v hlave už pár rokov.

Dajte LIKE na našej FB stránke a máte vždy čerstvé info zo Spišskej a okolia.