Kuriózne prípady zubára zo Spišskej: Neuveriteľná žiadosť pacienta aj požiadavka od mladej ženy!

Anton Fedorko je zubným lekárom už pomaly 30 rokov. Rodák z Bardejova začínal na zubnom oddelení v nemocnici s poliklinikou v Spišskej Novej Vsi. Neskôr pracoval ako obvodný zubár v Rudňanoch a od roku 1994 pôsobí, ako neštátny lekár. Od začiatku svojej praxe ošetril už desaťtisíce pacientov a ako hovorí svoju prácu by nevymenil za žiadnu inú.

Prečo ste sa rozhodli študovať medicínu a stať sa práve zubárom?

V podstate ani sám neviem. Ja som bol skôr zameraný na matematiku a chémiu a chcel som ju aj ďalej študovať. Svoj názor som zmenil zo dňa na deň a neľutujem. Nevedel som toto moje rozhodnutie v podstate odôvodniť, ale na školu ma zobrali na prvýkrát, škola ma bavila a baví ma aj moja práca, takže to bolo dobré rozhodnutie aj keď neplánované.

Čím by ste boli, keby ste neboli zubárom?

Zubárom.:) Dnes už na sto percent viem, že chémia by ma nenaplnila. Možno by som bol policajt.

Spomínate si na vaše začiatky. Aké to bolo?

Mne sa zdá, že normálne. Ja som taký človek, ktorý veľmi nestresuje, keď ho čaká niečo nové. Práve naopak. Veľmi som sa tešil.

Prezraďte, v akom stave majú chrup Spišiaci?

Nedá sa to jednoznačne povedať. Sú takí, ktorí nemajú ani jednu plombu a sú aj bohužiaľ takí, čo majú v pomerne nízkom veku v ústach cintorín. Môžem však povedať, že tých čo majú chrup normálny je určite viac. Ľudia celkovo viac dbajú na hygienu a starajú sa o svoj chrup dôkladnejšie, ako kedysi.

Aké netradičné požiadavky mali pacienti, spomeniete si?

Neviem či je to netradičné, ale vyrobili sme zub doslova na počkanie. Pacientka odchádzala do Anglicka a chcela domodelovať chýbajúci zub. Nie je to netradičný zákrok robí sa to bežne, len ten čas bol v tomto prípade rekordný.

Stretli ste sa aj s nejakou kurióznou požiadavkou?

Tak, za tie roky som sa stretol so všeličím. Mal som pacienta, ktorý prišiel za mnou, aby som mu upravil zuby, ktoré kúpil po nebohom susedovi tak, aby ich mohol použiť pre seba. A mal som aj požiadavku od pomerne mladej ženy, ktorá si chcela dať vytrhať všetky zuby a nahradiť ich implantátmi, lebo už nechcela, aby sa jej kazili zuby, lebo sa bála vŕtania. Samozrejme, že som nevyhovel ani jednej z nich.

Aké chyby robia najčastejšie vaši pacienti, alebo čo vás najviac hnevá?

Po ošetrení či po vytiahnutí zuba, alebo akomkoľvek zákroku sústavne zdôrazňujeme, že keď nastane akýkoľvek problém treba prísť hneď na druhý deň. Bohužiaľ niektorí ľudia sú nepoučiteľní. Stane sa, že prídu po štyroch dňoch samozrejme dve noci už nespali, zjedli 30 tabliet od bolesti a na otázku prečo neprišli skôr odpovedajú „Tak ja som si myslel… Prekvapuje ma to, ale aj hnevá, že ľudia čakajú až do tej chvíle, kým sa to celé vyhrotí. Odkladajú to, čím zbytočne a dobrovoľne trpia.

Je vaša práca ťažká?

Všeobecne stomatológia je ťažká práca. Je fyzicky náročná a zubár musí byť zároveň aj psychológ. Ale inak to vnímate, keď vás práca baví. Je pravda, že vekom už po zdĺhavejších zákrokoch sem tam niečo pobolieva, ale preto pravidelne cvičím.

Aký máte pocit keď zbavíte pacienta bolesti?

Dobrý pocit z dobre vykonanej práce. Mňa už napĺňa len to, keď mi povie pacient na druhý deň, že ho nič nebolelo a konečne sa už vyspal.

Tipujem, že viac vydržia bolesť ženy. Je to tak?

Nie je to také jednoznačné. Pokiaľ ide o štandardnú bolesť, tak áno. Mám pacientky, ktoré keď prídu tak ošetrenie mi povedia, že si prišli trošku oddýchnuť. Čo sa týka extrémov, tam vedú muži. Viacerí vydržia krátkodobú silnú bolesť. Mám niekoľko mužov, ktorí si dajú zub vytrhnúť bez anestézy, ženu ani jednu. Ďalším extrémom je, že zasa viac chlapov ide do kolien práve po anestéze, alebo úplne banálnom zákroku.

Nie je to tajomstvo, že ošetrenie zubárom je dosť drahá záležitosť.

V relatívnom slova zmysle. Je pravda, že protetické práce sú finančne náročnejšie, ale v porovnaní s inými vecami to nie je až taká drahá záležitosť. Naša práca vydrží aj dvadsať rokov, ale taký účes napríklad čo tiež nie je lacná záležitosť vydrží len pár dní. V neposlednom rade, však treba vychádzať aj z toho, aké náklady má samotný zubár. Jeden kvalitný vrtáčik pod desať euro nekúpite a to nehovorím o ďalších pomôckach, anestéze či vybavení ambulancie. Nie všetko čo je v pozadí ľudia vidia. Na to, aký úžitok to prináša to nie je až také hrozné.

Ľudia sa vo všeobecnosti poväčšine zubára boja, alebo už to tak nie je?

Myslím si, že ten strach sa už pomaly vytráca. Je tam trošku rešpekt, ale normálnym prístupom a vysvetlením toho čo ideme robiť je toho strachu stále menej.

Vy sa zubárov bojíte?

Samozrejme :)

Kam chodíte k zubárovi vy a ako často?

Chodím ku pani doktorke, ktorá bola mojou bývalou spolužiačkou. Keďže som mal od ukončenia štúdia zatiaľ len jednu plombu, tak k nej chodím raz za dva roky. Fakt je ten, že čistý zub sa nekazí. Keď si zuby viete dobre umyť používate správnu techniku a venujete tomu dostatok času, tak kaz môžete mať len na mieste, kde sa nedostanete a to je tak jeden kaz za desať rokov.

Koľko pacientov ošetríte denne?

Tak to je rôzne. Bežne približne 15. Sú však dni, keď robím napríklad len preventívne prehliadky, vtedy je to aj tridsať a naopak sú dni, keď mám pacientov objednaných na brúsenie zubov a keďže ide o časovo náročné ošetrenie tak ich stihnem za deň troch.

Ako zrelaxujete po práci?

Cvičím, hrám basketbal, bicyklujem a s manželkou už chodím niekoľko rokov na spoločenské tance.

Čítajte tiež:

• Gynekológ Jiří Kozel otvorene: Tieto problémy trápia mladé dievčatá v Spišskej najčastejšie
• Žena, ktorá pozná psychické problémy Novovešťanov: Ľudí príde niekedy až toľko, že som v práci do večera
• Rozhovor s primárom Zeleným: Viem vypnúť, ale niekedy nad prípadom rozmýšľam i v noci