Kláštorisko v Slovenskom raji? Lákadlo pre turistov z celého sveta!

Kláštorisko v Slovenskom raji je obľúbenou zastávkou pre turistov z celého sveta. Pozostatky kláštora sa našli v 80-tych rokoch 20. storočia a už 30 rokov prebieha jeho rekonštrukcia. Počas týchto rokov sa tu vystriedalo viac ako 4 000 dobrovoľníkov, ktorí pomáhajú pri jeho obnove.

Miroslav Pomajdík
Ilustračný obrázok k článku Kláštorisko v Slovenskom raji? Lákadlo pre turistov z celého sveta!
Zdroj: TASR

Ľudia objavili Kláštrosiko už v dobe bronzovej

„Už dávnejšie sa vedelo, že toto miesto bolo osídlené, nevedelo sa však v akých súvislostiach. Skúmali sme valové opevnenia a našli sme hradisko z neskorej doby bronzovej, potom z doby halštatskej, je tu aj obrovský stredoveký múr proti Tatárom. Najmladší je vlastne tento kláštor, ktorý je zo 14. až z prvej polovice 16. storočia," objasnil Michal Slivka, zodpovedný za projekt, ktorý sem ako pracovník archeologického ústavu prišiel v roku 1983 robiť predstihový výskum.

Dobrovoľníci sem prichádzajú od roku 1986. Tieto aktivity nesú názov Strom života. Práve v dnešný deň skončili svoj týždenný dobrovoľnícky pobyt ukrajinskí študenti. „Máme tu prax, učíme sa tu rozprávať po slovensky, aj tu pomáhame, pracujeme, žijeme tu, boli sme aj na výletoch. Mne sa tu veľmi zapáčilo, chcel by som sa vrátiť, aj keď nie cez univerzitu, možno len tak v lete na dovolenku," povedal Andrej Svid, ktorý je prvákom na Katedre slovenskej filológie Užhorodskej národnej univerzity.

Neoceniteľná práca dobrovoľníkov

Tomáš Blažíček sa stal dobrovoľníkom na kláštore náhodne. Prišiel sem ako turista a archeológ Slivka ho zadarmo ubytoval a odvtedy sa sem vracia pravidelne, ale už ako pomocná sila pri prácach. „Potom nám to aj s kamarátmi nejako prišlo ľúto, že my sa len zabávame, chodíme po výletoch a iní tu pracujú, tak sme sa zapojili do roboty. Odvtedy tu chodím pravidelne asi päť rokov, niekedy aj viackrát do roka," objasnil Blažíček.

Vystriedalo sa tu množstvo ľudí, vznikli tu aj veľké lásky, ktoré vyvrcholili manželstvom. Denný rytmus je pre dobrovoľníkov nasledovný. Počas doobedňajších hodín sa pracuje a poobede sa výletuje. „Starostlivosť o historické pamiatky a objekty je u nás zanedbaná, keby tu nepracovali dobrovoľníci, tak by tu bola len burina. Chodia sem študenti a iní aktivisti z rôznych krajín sveta, okrem domácich tu už boli pracujúci z Čiech, Ameriky, Grécka, Poľska, či Belgicka," dodáva Slivka. Podľa Slivku je dobrovoľnícky pobyt na Kláštorisku tým pravým miestom na nabratie novej energie, užitia si pokoja a života spätého s prírodou.

Kláštor vydáva svoje poklady

Medzi najzaujímavejšie vykopávky, ktoré sa podarilo na tomto mieste nájsť, patrí kolekcia stredovekých kachlíc. Celkovo sa podarilo objaviť 14 kachľových pecí. „Kartuziánom sa hovorí mlčanliví mnísi, pretože sa medzi sebou nerozprávajú, dialóg vedú len s Bohom. Pre nich je typická aj mimoriadna láska ku knihám a diela jednotlivých autorov z tej doby starostlivo viazali do dreva a kože a zdobili ich takými kovaniami. Práve sériu tých kovaní sme tu našli aj s náboženskými nápismi. Okrem toho sme tu objavili úžitkovú keramiku, nejaké nástroje, ale aj slnečné hodiny s arabskými číslicami," vymenúva Slivka.

Kláštor sa kedysi rozprestieral na rozlohe jedného hektára a jeho súčasťou bola aj kaplnka postavená v roku 1492, o ktorej sa píše v zachovanej kronike zo 16. storočia. Do dnešných dní sa nezachovala žiadna podobizeň, ani dokumenty, ako kedysi kláštor vyzeral. „Z tejto kroniky vieme, kedy zanikol kláštor, bolo to 15. až 21. júna 1543. Vieme tiež, že mnísi, ktorí tu pôsobili, podpálili strechy, aby areál nemohol byť ďalej využívaný a odišli do Červeného Kláštora," vysvetľuje Slivka.

Turisti sa môžu pokochať viacerými objektmi, napr. kostolom, kaplnkou, krížovou chodbou a domčekmi.Jeden objekt sa podarilo zrekonštruovať a dnes sa tu nachádza múzeum s pôvodným kartuziánskym nábytkom, habitom, či kópiami nájdených kachlíc.

Zdroj: TASR