JAB Rôzne

EXKLUZÍVNE. Učiteľka novoveského gymnázia a jej spomienky: Štúdium angličtiny v ruštine aj školské zošity na prídel

Aj terajšie učiteľky či učitelia boli niekedy študentmi. Miriam Nevyjelová je učiteľkou ruštiny a angličtiny na oranžovom gymnáziu v Spišskej Novej Vsi. Ako si ona spomína na svoje študentské časy a akí sú dnešní študenti? Toto aj mnoho iného prezradila v exkluzívnom rozhovore.

Ilustračný obrázok k článku EXKLUZÍVNE. Učiteľka novoveského gymnázia a jej spomienky: Štúdium angličtiny v ruštine aj školské zošity na prídel
Zdroj: Dnes24.sk

Študovala na najstaršom gymnáziu na východe na Školskej, kde sa neskôr vrátila ako učiteľka. Miriam Nevyjelová pôsobí na oranžovom gymnáziu v Spišskej Novej Vsi viac než desať rokov ako učiteľka anglického a ruského jazyka. Prečo si však vybrala práve toto povolanie a nie len to porozprávala pre náš portál.

Bolo povolanie učiteľky vaším snom, alebo prečo ste sa rozhodli pre toto povolanie?

Pôvodne som chcela byť právničkou. Ale moja triedna učiteľka tu na gymnáziu ma presvedčila, aby som skúsila štúdium v zahraničí. Neverila som, že sa to podarí, ale vyšlo to.

Takže ste po skončení gymnázia išli študovať do zahraničia?

Nie tak celkom. V tých rokoch to fungovalo tak, že pred štúdiom v zahraničí musel každý študent absolvovať akúsi prípravku, kde sme sa zdokonaľovali v jazyku tej krajiny, v ktorej sme chceli študovať. Prípravka bola v Banskej Štiavnici. Bola to taká zberňa všetkých študentov z celého Slovenska, kde sme aj maturovali.

Čiže vy ste chodili tri roky na gymnázium do Spišskej a rok do Banskej Štiavnice. Aké to tam bolo?

Presne tak. Bolo to ťažké, úplne iné ako dnes, ale dostalo sa nám špičkové vzdelanie. To štúdium si však dnešní študenti ani nevedia predstaviť. Mali sme trinásť hodín denne a nalinkovaný celý deň. Dokonca pred stužkovou sme boli pri pamätníku SNP v Banskej Bystrici skladať sľub vlasti, že budeme reprezentovať krajinu, budeme sa učiť a po ukončení štúdia to zúročíme v prospech štátu.

V ktorom roku ste odišli študovať do Ruska a prečo práve tam?

Študovať do Ruska som odišla v roku 1987 dva roky pred revolúciou. To, kde pôjdeme sme mali pridelené. Z triedy nás išlo päť dievčat. Cestovali sme 24 hodín vlakom do Kyjeva a stadiaľ 3 hodiny do Volgogradu, kde sme mali študovať.

Aké to bolo študovať v tých rokoch v zahraničí?

Prvý rok bol veľmi ťažký. Bola som ďaleko od rodiny. Domov som chodila raz za pol roka. Ja som mala zameranie ruský jazyk a literatúra, ale vydupali sme si aj druhý jazyk a tým bola angličtina. Takže som sa učila angličtinu v ruštine.

Čo sa týka študentského vysokoškolského života v Rusku, spomeniete si na niečo zaujímavé?

Neviem či to bolo zaujímavé, ale určite to bolo iné ako dnes. Keďže som začala študovať za socializmu, v Rusku to fungovalo tak, že sme mali veľa vecí na prídel. Dostali sme takzvané talóny, ktoré sme si mohli v obchodoch vymeniť za tovar. Ale nie za aký sme chceli. Napríklad na celý mesiac sme mali určené, koľko masla si môžeme kúpiť, koľko mydla aj koľko zošitov. Od nášho štátu sme dostávali každý mesiac vreckové tuším, že to bolo 30 dolárov.

V roku 1989 nastala u nás nežná revolúcia, ako ste to vnímali vtedy?

Bol to jeden chaos. Keďže sme boli v Rusku, nevedeli sme, čo sa to robí na Slovensku – iba v telke sme videli, že sa niečo deje. Najskôr sme si mysleli, že začala vojna. Zbalili sme sa a odišli sme domov. Veľa mojich spolužiakov v tom čase skončilo a odišlo študovať na Slovensko. Ja som mala smolu, že nikde na Slovensku sa nedal študovať môj odbor, teda tá kombinácia predmetov a tak som sa vrátila do Ruska. Nakoniec sme z celej triedy skončili piati z toho traja s červeným diplomom.

Dá sa povedať, že štúdium v Rusku malo aj svoje čaro?

Samozrejme. Rusko je moja srdcová záležitosť, veď som tam strávila študentské roky. Navštívila som také miesta, kde sa už nikdy nedostanem. Plavila som sa po Volge loďou. Na Slovensku chodili študenti na zemiakové brigády, my sme chodili zbierať dyne a baklažány. Vždy si na to spomeniem, keď si dnes kupujem drahý baklažán, že tam to rástlo ako buriny a dyne sa predávali aj v drogérii. Toľko ich bolo.

Po skončení vysokej školy ste prišli do Spišskej. Ako si spomínate na vaše začiatky už ako pedagóga?

Nastúpila som na vtedajšiu strednú poľnohospodársku školu a to ako učiteľka angličtiny. Prvé dva roky boli ťažké, niekedy som si aj poplakala. No napriek tomu to boli najkrajšie roky. Bola to skvelá škola, učili tam skvelí pedagógovia, od ktorých som sa veľa naučila.

Prečo ste prišli učiť na toto gymnázium?

Chcela som učiť študentov, ktorí majú o to záujem. Teší ma, keď môžem odovzdávať vedomosti a skúseností tým, ktorí o to stoja. Mala som tu žiadosť a keď sa uvoľnilo miesto tak som neváhala a vrátila som sa na svoju školu, ktorej som bola žiačkou.

Akí sú študenti v dnešnej dobe podľa vás?

Sú v niečom iní ako kedysi, ale v niečom sú aj rovnakí. Dnešná doba prináša veľa technických vymožeností. Veľa informácií si môžu vyhľadať na internete. My sme chodili do knižnice a hľadali sme to v knihách. Môžu sa lepšie obliecť a majú možnosť sa viac prejaviť.

Sú cieľavedomejší?

To je ťažko povedať, každý rok sú iní študenti a nechcem ich hádzať do jedného vreca. Myslím si, že my sme mali viac vypestované návyky učiť. Chcú čerpať vedomosti, ale chcú to rýchlo a ľahšie.

Čo je na vašej práci podľa vás najkrajšie?

Že sa človek cíti stále mladý. Som obklopená mladými ľuďmi a každá hodina prinesie niečo nové. Okrem iného aj humorné situácie.

A čo je najťažšie?

Byť dobrým učiteľom s veľkým U. Vedieť čo a ako to naučiť. A nikomu neublížiť.

Vedia študenti podľa vás používať cudzí jazyk, ktorý sa naučia v škole aj v zahraničí?

Myslím si, že áno. Za tie roky na škole študent ten jazyk nasaje a aj keď sa možno zo začiatku, keď je v zahraničí zdá, že ničomu nerozumie, tak za pár týždňov sa do toho dostane. Pocit, že nerozumie môže byť kvôli inému prízvuku, alebo zlej artikulácii dotyčných.

Angličtina je svetový jazyk, učíte však aj ruštinu, ako je to s týmto jazykom u študentov?

O ruštinu nie je až taký záujem, ale všetko je o tom v akej dobe žijeme. Po anglicky sa dohovoria takmer všade, ale do Ruska sa študenti neženú.

Okrem učiteľky ste aj budúcou autorkou knihy s vtipnými výrokmi žiakov a učiteľov. Prečo ste sa rozhodli pre takúto knižku a bude to vaša prvotina?

K písaniu som mala vždy blízko a pri príležitosti 150. výročia nášho gymnázia som sa rozhodla vtipné výroky vydať, keďže ich zbieram už vyše desať rokov. Nebude to moja prvá knižka. Predtým som napísala knižku s detskými riekankami a teraz mám rozpísanú rozprávkovú knihu, len kedy bude hotová to ešte neviem.

Môže vás zaujímať:

Zdroj: Dnes24.sk
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM