Miroslav Pomajdík Správy

Doktorku zo Spišskej zaradili medzi top lekárov SR: Toto je jej životný príbeh...

Začínala na internom oddelení v Levoči. Dnes pôsobí ako všeobecná lekárka v Spišskej Novej Vsi. Úspešne zvládla atestácie z internej medicíny, všeobecného lekárstva I. a II. stupňa a kardiologickú nadstavbu. V tomto roku ju vybrali medzi najlepších lekárov na Slovensku. Reč je o Valérii Cehulovej.

Ilustračný obrázok k článku Doktorku zo Spišskej zaradili medzi top lekárov SR: Toto je jej životný príbeh...
Foto: Miroslav Pomajdík / Zdroj: Dnes24.sk

Ako jedinej zástupkyni z nášho okresu sa jej podarilo zaradiť medzi najlepších lekárov na Slovensku, kde sa dokonca v kategórii všeobecné lekárstvo umiestnila v prvej trojke z približne 2 300 všeobecných lekárov pôsobiacich na Slovensku! Išlo o druhý ročník projektu s názvom TOP Lekári na Slovensku.

Zoznam nominovaných lekárov vznikol na základe výberu, na ktorom sa podieľali hlavní odborníci ministerstva zdravotníctva z jednotlivých špecializácií. „Bolo to pre mňa úžasné prekvapenie a neskutočne ma to potešilo a vysoko si to vážim, vôbec som s tým nepočítala. Aj keď si myslíme, že sme nevidení a nepočutí, tak opak je veľakrát pravdou, čo sa stalo aj v mojom prípade,“ povedala Valéria Cehulová k svojmu oceneniu.

Predurčené lekárstvo

Narodila sa v Trebišove, kde aj maturovala. V Spišskej Novej Vsi žije už 29 rokov. „Spišskú Novú Ves milujem, ja by som z tadeto neodišla, keby ma štyri páry koní chceli odviesť na zlatom koči,“ povedala nám.

K štúdiu medicíny ju priviedla rodina. „Rodičia dokážu svojou výchovou, postojmi a prístupom k výchove svoje detí výrazne ovplyvniť. Ja som mala rodičov veľmi dobrých a charakterných, ťažko pracujúcich jednoduchých ľudí,“ zdôverila sa doktorka Cehulová.

Výrazným impulzom bolo aj rozhodnutie jej staršieho brata, ktorý sa rozhodol študovať medicínu. Na gymnáziu v Trebišove navštevovala triedu so zameraním na humanitné vedy, čo spôsobilo, že v maturitnom ročníku sa prihlásilo na štúdium medicíny deväť študentov, medzi nimi aj ona. Medicínu študovala v Bratislave a ako sama povedala, naplnilo sa aj želanie jej rodičov, ktorí k lekárom prechovávali veľkú úctu.

Bolestivá životná rana

Po úspešnom zvládnutí štúdia medicíny sa do troch mesiacov vydala za rodáka z Levoče a práve táto udalosť ju priviedla na Spiš. „Začala som pracovať na internom oddelení v nemocnici v Levoči. Do môjho života prišlo vážne ochorenie manžela a tak som musela začať meniť určité postoje a svoj harmonogram dňa. V tej dobe sme už mali tri deti. Musela som si zvoliť pôsobisko, kde by som si vytvorila viacej priestoru pre rodinu. Po roku práceneschopnosti môjho muža invalidizovali a s touto chorobou žil ešte osem rokov. Zomrel pred 22 rokmi“ povedala nám o svojej veľkej životnej rane.

Rozhodnutie presunúť sa do všeobecného lekárstva učinila pod tlakom týchto nešťastných okolností. Hľadala lekárske odvetvie, kde by mala väčší časový priestor pre svoje deti a chorého manžela. Jej najmladší syn mal v tej dobe len pol roka. Prácu všeobecného lekára robí už 30 rokov a ako nám povedala, svoje rozhodnutie pracovať ako všeobecná lekárka neľutuje a už by si nevedela predstaviť robiť nič iné.

Jej srdcovka však stále ostala kardiológia. Dôkazom toho je aj množstvo konferencií, na ktorých prednáša skoro výlučne z oblasti kardiológie. Zastáva aj viacero funkcií v Slovenskej lekárskej komore a Asociácii súkromných lekárov na Slovensku.

Nešťastný zákon o lekárskej službe prvej pomoci

Vo všeobecnom lekárstve vidí určitý systémový problém, ktorý nie je s kostolným poriadkom. Problém vidí v zlom hierarchickom zoradení hodnôt a keď sa toto nevyrieši, tak primárna zdravotnícka starostlivosť všeobecných ambulantných lekárov, či už pre dospelých, deti a dorast sa k lepšiemu nezmení. Ako doplnila, v čakárňach je stále veľa ľudí a to sa pacientovi a ani samotným doktorom nepáči, lebo lekár je v neustálom strese aj kvôli tomu, že vykonáva zodpovednú prácu, kde si nemôžeme dovoliť robiť chyby, lebo ide o zdravie a životy ľudí.

Doktorka Cehulová aj konkretizovala praktický problém, ktorý podľa nej nemá obdobu v celej Európe: „Všeobecný praktický lekár pre dospelých, deti a dorast musí zo zákona slúžiť lekársku službu prvej pomoci (LSPP), čo je prikázaná činnosť a to znamená, že napr. v pondelok ráno prídem do práce odordinujem, urobím všetko čo je potrebné a 15:30 hod. idem na ambulanciu poskytovateľa lekárskej služby prvej pomoci, kde slúžim do rána do siedmej a na siedmu utekám opäť do svojej ordinácie a tam som zase do tej 16:00 hod., čiže pracujem vkuse 35 hodín! Na prvom mieste by sa mala zadefinovať lekárska služba prvej pomoci inak, ako je tomu teraz. Ja som jeden právnický subjekt a zo zákona musím ísť vykonávať LSPP pre iný právnický subjekt do súkromného zdravotníckeho zariadenia, čiže v praktickej rovine tak jeden právnický subjekt vytvára zisk pre iný právnický subjekt, lebo mu to ukladá zákon SR.“

Rodina, ako najdôležitejšia súčasť jej života

Ako sa nám zdôverila, život je pre ňu sám o sebe jeden veľký zázrak a človek ho dostal od matky a Boha, aby ho naplnil. Zaujal ju jeden citát, ktorý si myslí, že vystihuje podstatu života a našej role v ňom. „Syn môj, keď si sa narodil, plakal si a všetci okolo sa šťastne usmievali. Ži ten svoj život tak, aby si raz, keď už budeš z tohto sveta odchádzať, spokojne usmieval a aby všetci okolo teba plakali.“

Svoj voľný čas trávi veľmi rada v prírode s rodinou, alebo čítaním dobrej knihy. V jej živote nemá stres miesto. „Snažím sa nemyslieť na to, že nejaké vyhrotené situácie, alebo náročnosť práce do kvantity a kvality je stres. Pre mňa je veľmi dôležité, každé ráno sa zobudiť s tým, že moja rodina je v poriadku. Základom môjho fungovania, mojej cele existencie je to, že veľmi mladá som prišla o manžela a otca mojich troch detí, do necelého roka mi zomrela mamka, ktorá bola takou mojou hviezdičkou i keď dosť ďaleko, lebo pochádzam z iného kraja a ja som si povedala, že som povinná svoj život žiť a žiť ho ešte zodpovednejšie, než som ho žila doteraz. Mám tri deti, dvoch synov a dcéru, ktorá žije v Bratislave a som už aj starou mamou. Najkrajší pocit je ten, keď viem, že sú moji najbližší v poriadku,“ vyznala sa.

Svojich pacientov vníma ako blízkych ľudí

Denne v priemere ošetrí 50 až 60 ľudí, no sú aj dni, keď ich je 70 a viac. Ľudí, ktorých ošetruje, už nevníma iba ako pacientov, lebo po toľkých rokoch sú to už pre ňu blízki ľudia a ako povedala, keď sa napríklad niektorí z nich neukáže v priebehu jedného- dvoch mesiacov, tak sa už pýta sestričky, či si nebol náhodou ten a ten predpísať lieky, alebo netelefonoval. Ich prirodzený odchod z tohto sveta, sa jej vie preto veľmi dotknúť.

Porozprávala nám aj o svojej dojemnej príhode, na ktorú nezabudne do konca svojho života. „Keď som pracovala na internom oddelení v Levoči, dvakrát do týždňa som mala službu v Spišskom Podhradí. Počas služby mi zavolali, že našli mladého chlapca vo veľmi zlom stave. Vyrazili sme tam so sanitkou a na mieste som zistila, že ide o môjho pacienta, ktorý je v bezvedomí. Bol poštípaný včelami, on bol totiž včelár. Venoval sa tomu roky a nevieme si to dodnes vysvetliť, čo sa mohlo stať, že ho napadli. Snažili sme sa ho zachrániť, no počas prevozu do nemocnice zomrel. Bolo mi strašne ľúto, že sme mu už nedokázali pomôcť,“ uzavrela rozprávanie Valéria Cehulová.

Zdroj: Dnes24.sk

Najčítanejšie