Bombardovanie Spišskej Novej Vsi: Na odhalenom pamätníku sú nezrovnalosti!
Mesto Spišská Nová Ves aj tento rok zorganizovalo pietne zhromaždenie k 74. výročiu vypuknutia Malej vojny, ktorá tragicky zasiahla aj do osudov nášho mesta. Dňa 24. marca 1939 horthyovské letectvo bombardovalo Spišskú. Tento útok si oficiálne vyžiadal 12 mŕtvych, mesto však uvádza číslo trinásť.
Na pietnom zhromaždení, ktorého sa zúčastnila zhruba stovka Spišiakov, vystúpil prednosta obvodného úradu Spišská Nová Ves Ondrej Majerník, ktorý okrem iného povedal: „Násilné obsadenie časti východného územia nebolo náhodné, bol to výsledok premyslených nárokov nášho južného suseda, ktoré sa stupňovali od Mníchova 1938.“ Na akciu zavítal aj predseda Matice Slovenskej Marián Takáč, ktorý zdôraznil, že na túto udalosť nemôžeme nikdy zabudnúť. „Budeme tu vždy a vždy si túto tragickú udalosť, kedy zomreli nevinní Slováci budeme pripomínať,“ povedal Takáč. Na konci jednotlivé delegácie, zastupujúce politické strany, mestské inštitúcie, políciu, či občianske združenia položili k pamätníku vence. Pri bombardovaní zahynulo podľa oficiálnych štatistík 12 ľudí, z ktorých boli piati vojaci a siedmi civilisti.
Nezrovnalosti na pamätníku
Podarilo sa nám zistiť, že nedávno odhalený pamätník obetiam bombardovania Spišskej Novej Vsi má niekoľko chybičiek krásy. Náš zdroj, ktorý nechcel byť menovaný, nás upozornil na niekoľko nezrovnalostí. Na pamätníku je vytesané meno Karol Palko, no podľa neho ide o chybu, lebo počas bombardovania zahynul Karol Platko, nie Palko. Ďalšou nezrovnalosťou je počet mŕtvych. Oficiálne štatistiky hovoria, že pri bombardovaní a jeho následkom zahynulo dvanásť ľudí. Na pamätníku sa však uvádza číslo 13. Podľa nášho zdroja, táto nezrovnalosť mala vzniknúť tak, že na pamätníku sa tiež uvádza meno Jozef Potopa, ktorý ale pri bombardovaní nezahynul, čiže by sa tam jeho meno nemalo ani nachádzať. Oficiálne zdroje mesta však uvádzajú medzi mŕtvymi aj pána Potopu.
Čo tomu predchádzalo ?
Dňa 14. marca 1939 pod nátlakom Adolfa Hitlera vznikol Slovenský štát. Prvým prezidentom sa stal Jozef Tiso. Slovenský štát uplatňoval klérofašistickú ideológiu, čo bola v praxi zmes katolíckych doktrín a fašizmu. Tento štát vznikol len na časti dnešnej rozlohy Slovenska. Už skôr boli odstúpené menšie oblasti Poľsku a Nemecku, no najväčší kus, celé južné Slovensko pripadlo Maďarsku, v ktorom fungoval taktiež fašistický režim na čele s regentom Horthym. Maďarská zahraničná politika sa nikdy nezmierila s odčlenením Slovenska od niekdajšieho Uhorska, neskôr Maďarska. Robili všetko preto, aby získali čo najrozsiahlejšie územia Slovenska späť pod svoju kontrolu. Slovenský štát sa stal spojencom nacistického Nemecka a fašistického Talianska. Tieto štáty stáli za vznikom siete rôznych bábkových fašistických štátov. Maďarsko patrilo k spojencom Nemecka, tak isto ako Slovensko, no aj napriek tomuto faktu, Maďarsko chystalo vojenský zákrok voči svojmu papierovému spojencovi. Maďarská agresia voči Slovensku začala ráno 23. 3. 1939 o 5.30 hod z územia Podkarpatskej Rusi.
Prípravy na bombardovanie
Hlavnou základňou slovenského vojenského letectva na východnom Slovensku bolo letisko v Spišskej Novej Vsi, z ktorého útočili slovenskí letci na postupujúce maďarské jednotky. Tento fakt neušiel najvyššiemu maďarskému veleniu, ktoré nariadilo zrovnať letisko so zemou. Útok bol naplánovaný na 17-tu hodinu. Na bombardovanie bolo vyčlenených 36 bombardérov Junkers JU 86 a 27 stíhačiek Fiat CR-32. Velenie operácie sa dopustilo množstva taktických chýb, ktoré určite dopomohli k celkovému nízkemu počtu obetí v Spišskej Novej Vsi. Spomeňme, že jeden vyčlenený pluk bombardérov vďaka zmätku v maďarskom velení ani neobdržal pokyn na útok a tak 18 bombardérov ani nevzlietlo. Do vzduchu sa tak z pôvodných 36 plánovaných bombardérov dostalo len 15 strojov. Veliteľom akcie bol Elemér Kovács.
Maďarské lietadla zabíjali
Maďarský letecký útok aj naďalej sprevádzal chaos. Jeden bombardér stratil bomby ešte nad domácim územím. Ďalšie dva stroje sa počas cesty stratili. Jeden dokonca omylom bombardoval mesto Rožňava, ktoré už v tom čase patrilo Maďarsku, druhé sa objavilo nad mestom Poprad. Nad Spišskú Novú Ves nakoniec dorazilo desať bombardérov a len deväť doprovodných stíhačiek. Tie zhodili na mesto 900 bômb, zhruba 7,2 tony výbušnín. Spišskonovoveské letisko sa im však z prevádzky vyradiť nepodarilo. Zničili hangár, poškodili 7 slovenských stíhačiek a riadne „preorali“ pristávaciu plochu letiska.
„Napadnuté boli aj viaceré časti mesta: Madarasov sad, Ráthova osada, píla Pod skalou, Kaplnková ul., hradská do Huty, Teheľňa a Vilčurňa. Pri bombardovaní mesta zahynulo 5 vojenských osôb (poručík Mikuláš Udut a vojaci Rudolf Belák, Jozef Turza, Viliam Svitnič, Augustín Ďuračka) a 5 civilných osôb (Karol Platko; Jozef Horna; Mária Horváthová, rod. Melegová; Jozef Schneider; Jozef Potopa). Ďalších 9 osôb bolo následkom poranenia pri bombardovaní hospitalizovaných v nemocnici v Levoči, z nich 3 svojim zraneniam podľahli (Jozef Pavlík; Anna Potopová, rod. Schneiderová; Ludovít Vrábel),“ dozvedeli sme sa z historických zdrojov mesta Spišská Nová Ves.
