Známa učiteľka gymnázia Gabriela Zahurancová: Moje začiatky boli ťažké, stres mám ešte stále

Prečo ste si vybrali práve toto povolanie?

To je dobrá otázka. Ja som si ho ani v podstate nevybrala. Nebol to môj sen byť učiteľkou. Chcela som študovať niečo, kde nie je matematika, lebo tá mi veľmi nešla a takto to potom vyšlo.

Pochádzate z učiteľskej rodiny?

Nie, vôbec nie. Nikto z blízkej ani vzdialenej rodiny nie je učiteľ. Ja som vyrastala v umeleckej rodine. Otec je reštaurátor, akademický maliar. Dá sa povedať, že som vyrastala v ateliéri. Mojím snom bolo robiť niečo s umením. Niekedy som maľovala, teraz ma skôr fascinuje film a divadlo. Ťahá ma to k napísaniu niečoho.

Dá sa povedať, že vaším snom je napísať knihu?

Áno. Napísala som už nejaké poviedky, ale vždy ich pošlem mojim deťom na prečítanie. Nenabrala som ešte odvahu moje diela zverejniť. Možno raz…

Učíte slovenčinu a výtvarnú. Prečo práve tieto predmety?

Na pedagogickú som išla z racionálnych dôvodov. Vybrala som si výtvarnú, lebo to má k umeniu najbližšie. A prečo slovenský jazyk? Vtedy to bola jediná možná kombinácia, ktorá sa študovať dala.

Ako si spomínate na svoje začiatky?

No začiatky boli ťažké. Ja som hneď po skončení vysokej školy išla na materskú. Bola som doma s dvomi deťmi a keď som mala nastúpiť do práce, tak som mala pocit, že som už všetko pozabúdala. Nastúpila som, ako učiteľka na základnú školu nad Medzou, ktorej som sama bola žiačkou. Bolo tam veľmi dobre, len po dvoch rokoch som dostala príležitosť prestúpiť sem na gymnázium, tak som išla.

Bolo to iné učiť na gymnáziu ako na základnej škole?

Tak mala som veľký stres. A hlavne vtedy keď som nastúpila, zmenil sa režim a boli úplne iné osnovy. Moje začiatky boli veľmi ťažké a boli to oddreté noci, kedy som veľa čítala a pripravovala sa na hodiny.

Po viac ako 20 rokov praxe je to iné?

Tak stres mám stále. Hlavne, keď dostanem nových prvákov. Začiatky sú vždy ťažké, no keď s nimi strávite osem rokov, ste ako rodina.

Čo je pre vás na tomto povolaní najkrajšie?

Jednoznačne ma fascinuje mladý človek. Myslím si, že mladí ľudia majú obrovskú fantáziu, úžasnú dušu a sú milí a tvoriví navonok a aj z vnútra.

Je niečo, čo je pre vás na tejto práci najťažšie?

Nájsť správnu cestu, keď sa vyskytne problém. Akokoľvek to chcete urobiť dobre nie vždy sa to podarí. Niekedy mám pocit, že ťažšia práca je s rodičmi, ako so študentmi.

Hovorili ste o žiakoch veľmi pekne. Nestáva sa vám, že vás nahnevajú? Akí sú podľa vás v dnešných časoch študenti?

Určite boli chvíle, keď ma vytočili, ale ja som dosť pokojný človek a som veľmi tolerantná. Neviem či je to dobre, ale mám pocit, že ja dokážem pochopiť naozaj všetko. A akí sú? Dnešná mládež je len odrazom doby ani my nie sme ideálni. Ja sa stretávam s veľmi inteligentnými deťmi a nemôžem povedať na nich krivé slovo.

Hovorí sa, že s učiteľského platu sa vyžiť nedá, čo vy nato?

Ja s tým problém nemám. Nemám vysoké nároky materiálnych hodnôt. Pre mňa nie sú peniaze až tak dôležité aj keď sú potrebné. Dôležitejšie sú pre mňa však duševné hodnoty.

Povedzte nám ako dlhoročná pedagogička, čo si myslíte o stave školstva na Slovensku?

Ťažká otázka. Niekedy, aby som mohla ísť na hodinu s optimizmom, tak nechcem do toho ani hlbšie pozerať. Ja sa pozerám na to zvrchu. Snažím sa žiť pre študenta a nejako ten stav školstva hlbšie neriešim. Jasné, že ma trápi, že musím robiť nezmyselné tabuľky a plány, ale ja to zmeniť neviem.

Zažili ste počas vašej praxe niečo pekné, čo vám pripravili, alebo podarovali žiaci?

Každý deň dostávam niečo pekné a nemusia to byť materiálne veci. Každý deň odchádzam z práce obohatená, prekvapená aj nadšená. Myslím si, že som šťastný človek. No dostala som aj veľa darov. Rada spomínam na dar v podobe piesne od študentov, ktorí mi na stužkovej spievali pesničku Odpusť mi láska a nikdy nezabudnem na darček od študenta, ktorý mi daroval röntgen srdca so slovami: pani profesorka ja vám darujem moje srdce naveky. Bolo to pre mňa krásne, nápadité a tvorivé.

Ako trávite voľný čas, keď neučíte?

V divadle a v kine, alebo sama s knižkami. Aj keď mám úžasnú rodinu a prácu a veľmi rada sa stretávam s ľuďmi, niekedy chcem byť sama. Samotu milujem. No nie nadlho…