V Spišskej sa spomínalo na maliara Hanulu: Predstavovala sa aj nová kniha o jeho živote

Pred zhruba 50-timi návštevníkmi sa ujala slova riaditeľka galérie Lucia Benická, ktorá vyzdvihla majstrovstvo Jozefa Hanulu. Oznámila aj, že galéria sa chystá na veľkú preinštaláciu stálej výstavy diel maliara Hanulu a na svetlo sveta sa tak dostanú aj jeho diela, ktoré neboli zatiaľ verejnosti sprístupnené.

Na úvod vystúpili so príhovormi aj primátor Spišskej Novej Vsi Ján Volný a starosta obce Liptovské Sliače Ján Ondrejka. „Nám, Sliačanom, je zvlášť blízky a známy obraz „Na rodnej hrude“, na ktorom sú zobrazení naši pracovití predkovia,“ povedal Ján Ondrejka, ktorý dnes riadi obec, v ktorej sa v roku 1863 Jozef Hanula narodil. Primátor Volný poukázal aj na zaujímavý fakt z umeleckej tvorby Hanulu: „V roku 1926 prijal ponuku mesta a vytvoril maľbu Vysokých Tatier s podtatranskou krajinou nad javiskom v jednej z najkrajších budov nášho mesta- v Redute.“

Jozef Hanula. Maliar slovenského človeka

Súčasťou podujatia bola aj prednáška historičky umenia, pôsobiacej v Galérii umelcov Spiša Kamily Tilovej, ktorá sa venovala ľudovo – žánrovým motívom v tvorbe Jozefa Hanulu. „Myslím si, že Jozef Hanula mal obrovský prínos pre Spišskú Novú Ves, ale aj pre celú slovenskú kultúru. Podstatné je, že tvorba v 80-tých rokoch 19. storočia a na začiatku 20. storočia je veľmi hodnotná a významná, hlavne sa tam cení prínos a zapojenie ľudovej kultúry do tvorby, tak isto ako sakrálnych motívov,“ povedala nám historička umenia Tilová

Na Hanulovej tvorbe najviac oceňuje jeho portréty, kedy sa na začiatku venoval zobrazovaniu mestských žien, ktoré maľoval s tajuplným výrazom, čím chcel u nich hlavne vystihnúť psychologický aspekt ich osobnosti, no okolo roku 1920 začína tento motív nahrádzať typickou dedinskou ženou. V týchto obrazoch sa najviac zameriaval na ľudové zvyky, prepracovanosť krojov, čím majú jeho diela veľmi silný etnografický význam pre slovenskú ľudovú kultúru.

Tilová obdivuje aj majstrovu obetavosť pre rodinu: „Zo života ma fascinovalo to, že dokázal uživiť toľko detí, no šlo to na úkor kvality jeho diel, lebo v tom období 20-tých rokov, kedy sa snažil uživiť 8 detí, tak nemal šancu na voľnú tvorbu.“

Nová publikácia o Jozefovi Hanulovi

Návštevníkom bola tiež predstavená nová publikácia, zachytávajúca umelcov život a jeho tvorbu. Autorkami knihy je Helena Priesolová a Ružena Kormošová. Publikáciu pri príležitosti 150. výročia narodenia Jozefa Hanulu vydala obec Liptovské Sliače a mesto Spišská Nová Ves v náklade 2 000 kusov.

Kniha je napísaná naozaj pútavo, je plná obrázkov s autorovými dielami a fotkami z jeho života. Je venovaná širokej verejnosti. Nie je vôbec dlhá, čo jej nijak neubralo na pútavosti a aj preto ju „zhltnete“ za naozaj krátky čas. Tvorcovia vsadili na známu formulku, že menej je niekedy viac. Chceli tak spopularizovať dielo majstra Hanulu, o ktorom mladá generácia už mnoho nevie.

Vyspovedali sme aj autorky publikácie

„Zamerali sme sa na tie hlavné body, nijak sme to veľmi nerozširovali, tá publikácia nemala byť dlhá, aby keď si ju človek prelistuje, tak mu jednoduchou formou priblíži život a tvorbu Jozefa Hanulu,“ prezradila nám jedna z autoriek Helena Priesolová. Ku písaniu knihy sa dostala cez starostu obce Liptovské Sliače, ktorý jej ponúkol možnosť podieľať sa na zostavení tejto publikácie, čo samozrejme s radosťou prijala. „Cez písanie knihy som spoznala Hanulov život a jeho umelecké diela a stal sa pre mňa naozajstným majstrom Hanulom,“ doplnila Helena Priesolová.

Spoluautorka Ružena Kormošová sa podieľala na upresňovaní historických faktov z jeho života. Sama prispela jednou kapitolou o majstrovom pedagogickom pôsobení a organizátorskej práci na Spiši. Najviac jej „učarovali“ jeho maľby, ktoré sú späté s ľudovým motívom a tie, ktorými vyzdoboval okolité kostoly. „Bol to veľmi talentovaný a skromný človek. Mladí ľudia vedia o Hanulovi pomerne málo, vedia že je tu expozícia, že je tu po ňom pomenovaná ulica, ale že tam je pamätná tabuľa a že takýto významný akademický maliar žil a tvoril v Spišskej Novej Vsi o tom vedia veľmi málo,“ uzatvára Ružena Kormošová