JAB Rôzne

Učiteľka novoveského gymnázia v otvorenom rozhovore: Čo je na mojej práci najťažšie

Učí na Javorke a toto gymnázium je pre ňu vysnívanou školou. Neprekáža jej dokonca ani každodenné dochádzanie z Dobšinej. Učiteľka angličtiny Lucia Hrebeňárová nám v rozhovore prezradila, čo je na jej práci najťažšie a čo najkrajšie.

Ilustračný obrázok k článku Učiteľka novoveského gymnázia v otvorenom rozhovore: Čo je na mojej práci najťažšie
Zdroj: sukr. archív Lucia Hrebeňárová

Pochádza z Dobšinej, kde v súčasnosti aj býva. K Spišskej Novej Vsi má však vrelý vzťah, lebo okrem toho, že učí na Javorke, z nášho mesta pochádza aj jej manžel, takže sa tu cíti ako doma. Ako prezradila pre náš portál, byť učiteľkou nepovažuje za povolanie. Skôr za poslanie.

Prečo ste sa rozhodli byť učiteľkou?

Učiteľkou som sa rozhodla byť už veľmi dávno, vlastne, keď tak nad tým uvažujem, asi som vždy chcela byť učiteľkou .

Pochádzate z učiteľskej rodiny?

Moji rodičia nie sú učitelia, ale pochádzam z učiteľskej rodiny, nakoľko moji starí rodičia z otcovej strany boli učitelia. Stará mama pôsobila ako učiteľka v škôlke v Henckovciach a starý otec pôsobil ako učiteľ na základnej škole v Nižnej Slanej.

Ste učiteľkou anglického jazyka, prečo ste sa rozhodli práve pre tento predmet?

Dá sa povedať, že anglický jazyk som si ja nevybrala, on si tak sám vybral mňa. Mám ho veľmi rada, rada počúvam hudbu, pozerám filmy a čítam knihy v angličtine. Okrem tohto jazyka som vyštudovala históriu, ktorú budem v budúcom školskom roku taktiež vyučovať.

Kde ste pôsobili predtým, ako ste prišli na Javorku?

Po materskej dovolenke som začala učiť na základnej škole, na ktorej učil aj môj starý otec, v Nižnej Slanej ako nekvalifikovaná učiteľka. Neskôr som učila na základnej škole v Rožňave, začala som študovať a počas štúdia som učila na strednej škole v Rožňave a tiež na základnej škole vo Vlachove, na ktorú mám krásne spomienky.

Spomínali ste, že gymnázium Javorová je vašou vysnívanou školou. Prečo?

Nuž, naozaj som si ju vysnívala. Rožňavský okres je chudobný na prácu a pracovných pozícií je tam naozaj málo. Škola, na ktorej som pracovala nemala pre mňa voľnú pracovnú pozíciu a ja som jedným z ľudí, ktorý nevedia sedieť doma a nič nerobiť. Študovala som, aby som mohla vykonávať prácu, ktorá ma napĺňa, ktorú do slova a do písmena milujem a tak som hľadala. Naša Javorka bola prvou školou, pri ktorej som si povedala, že je to tá pravá škola, tá najlepšia. Nevedela som, či škola disponuje voľným pracovným miestom ale aj napriek tomu som zavolala.

A ako to dopadlo?

Do telefónu sa ozval príjemný a energický hlas, nevedela som, že patrí práve pani riaditeľke, ktorá ma neskôr pozvala na pracovný pohovor. Keď som neskôr vstúpila do priestorov školy, nejako som podvedome cítila, že táto škola je práve tou, na ktorej by som chcela učiť. Privítala ma úžasná, pozitívne naladená na prvý pohľad veľmi inteligentná mladá žena, plná energie a ja som dúfala, že si z toho množstva žiadostí o prijatie do zamestnania vyberie práve mňa. A stalo sa. Preto všetko je Javorka mojou vysnívanou školou, ale nie len preto. To čo som tu našla nie je len práca, ale taktiež profesionálne vedenie školy, skvelí kolegovia a kolegyne, noví priatelia a inteligentné deti, ktoré síce občas poriadne hnevajú, ale ktoré mám z celého srdca rada.

Nerobí vám problém dochádzanie do školy?

Nie, nerobí mi problémy dochádzať aj keď je pravda, že Grajnarský kopec ma občas potrápil… Hlavne v zime, ale všetko sa dá zvládnuť a keď sa do práce tešíte tak ako ja.

Ako si spomínate na svoje učiteľské začiatky?

Nuž moje učiteľské začiatky boli ťažké, ale začiatky sú ťažké v každom povolaní.

Nikdy ste neoľutovali, že ste si vybrali takúto prácu?

Povolanie učiteľa nie len povolaním, ale hlavne poslaním a ja som nikdy neľutovala, že som si vybrala práve toto nádherné povolanie.

Čo je podľa vás na vašej práci najkrajšie a čo najťažšie?

Najkrajšie a zároveň aj najťažšie je pracovať s deťmi. Každé jedno dieťa je jedinečné a každé dieťa má iné nároky a požiadavky. Najkrajšie je vidieť radosť v očiach detí po dobre napísanej písomke a dobre zvládnutej práci, ktorá je hodná pochvaly. Najťažšie je pozerať sa na ich slzy.

Dotkol sa vás nejako tohtoročný štrajk učiteľov, zapojili ste sa do neho?

Štrajk učiteľov sa ma veľmi dotkol a myslím si, že platy na Slovensku a nehovorím iba o učiteľských platoch sú hlboko poddimenzované. Vypočula som si rôzne názory na štrajk učiteľov, poväčšine negatívne, z čoho vyplýva, že väčšia časť spoločnosti má o učiteľskom povolaní negatívnu mienku. Takýto názor ma dosť uráža, ale po zrelom uvážení som sa rozhodla nereagovať na urážlivé a posmešné slová .

Študovali ste angličtinu aj mimo Slovenska?

V tomto jazykom som sa zdokonaľovala počas pobytu v Anglicku a neskôr v Írsku.

Ako by ste zhodnotili vašich študentov – majú záujem sa ho učiť?

Moji študenti sú vynikajúci mladí ľudia, plní elánu a chuti do učenia. Mám to šťastie a je pre mňa cťou, že učím práve na tejto škole a práve tieto deti, vlastne skoro dospelých, inteligentných mladých ľudí.

Je niečo čo vám počas vašej praxe učiteľky najviac utkvelo v pamäti resp. na čo rada spomínate?

Hm… najviac a najradšej spomínam na všetky moje deti, ale je jedna spomienka, ktorá mi navždy ostane a to, keď ma pred zhruba dvoma rokmi na ulici zastavila mamička mojej, už teraz dospelej žiačky a poďakovala sa, že nebyť základov, ktoré Petra dostala na našich hodinách, nezačala by skladať texty k piesňam v angličtine. Ešte radšej ako spomienky mám však situácie, keď stretávam moje úplne prvé, už teraz dospelé deti, ktoré sa stále pozdravia, pristavia a pochvália, aké úspechy v živote dosiahli. To, že spomienka na učiteľa ostane v srdci dieťaťa a ani po rokoch nevybledne je niečo, čo sa nedá kúpiť za žiadne peniaze. Je to pocta – učiteľovi, ale aj učiteľskému povolaniu, ktorú si veľmi cením a vždy budem.

Vyviedli vám niečo vaši žiaci, ak áno tak čo?

Bože, oni stále niečo vyvádzajú, naozaj, ale vždy sú to len také milé hlúposti, na ktorých sa zasmejem aj po dlhšom čase .

Čo platí podľa vás na dnešných študentov?

Úprimnosť, slušnosť, otvorenosť, veľká dávka trpezlivosti a možnosť vyjadriť vlastný názor.

Ako relaxujete vo voľnom čase?

Čas strávený s mojimi dvoma deťmi je pre mňa najväčší relax. Kniha, alebo dobrý film, prechádzka, alebo jazda na koni, to je už reálna dovolenka.

Môže vás zaujímať:

Žena, ktorej rukami prešlo množstvo študentov: Rozhovor s novoveskou učiteľkou Jankou Krupkovou

Exkluzívny ROZHOVOR s Borisom Štastným: Budúci primár nového urgentu porozprával aj o vyhrážkach a problémoch

Zdroj: Dnes24.sk
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM