Stal sa najobľúbenejším učiteľom gymnázia: Vyspovedali sme telocvikára a fyzikára Martina Roška

Pochádza zo Spišskej kde strávil aj svoje študentské časy s výnimkou vysokej školy. Na gymnáziu na Školskej učí už desiaty rok telesnú výchovu a fyziku a sám je aj jeho absolventom. Ako povedal, jeho rozhodnutie stať sa učiteľom nikdy neoľutoval, a tento rok si ho študenti zvolili dokonca aj za najobľúbenejšieho učiteľa.

Prečo ste sa rozhodli pre toto povolanie, pochádzate z učiteľskej rodiny?

Nepochádzam z učiteľskej rodiny , ale už na základnej škole som rozmýšľal že by som mohol byť učiteľom. Toto rozhodnutie ovplyvnili moji učitelia. Na základnej škole to bol náš telocvikár pán Orlovský. Mne sa veľmi páčil jeho systém práce a keďže som od malička športovo založený, tak som sa v ňom videl a bol pre mňa mojím vzorom. Chcel som byť najmä telocvikár , ale hľadal som nejakú kombináciu k telesnej a tým bola fyzika čo bol pre mňa taký najbližší predmet. A to zase vďaka pani učiteľke Gomolčákovej z tunajšieho gymnázia, ktorá nás ju učila.

Takže táto vaša kombinácia predmetov, ktoré učíte vyplýva z toho čo ste vy mal rád ako študent ?

V podstate áno, z obľúbených predmetov aj učiteľov. A ešte to ovplyvnil fakt, že keď som sa hlásil na vysokú školu do Prešova, práve prebiehal na škole taký experiment, že každý si mohol vybrať ľubovoľnú kombináciu predmetov. Túto kombináciu sme študovali len dvaja z môjho ročníka. Teraz sa to už nedá.

Kde ste pôsobili predtým, ako ste prišli na Školskú?

Po škole som začínal učiť na „drevárke“ tu v Spišskej. Najskôr som učil len telesnú a neskôr aj fyziku.

Ako si spomínate na svoje začiatky. Mali ste trému pred žiakmi?

Tým, že som začal učiť zo začiatku telesnú a dovtedy som aktívne hrával volejbal za Spišskú a v telocvični som bol stále, tak mi to prišlo úplne prirodzené aj keď tam prišli študenti. Skôr tá fyzika bola pre mňa náročnejšia. Tam som mal z toho viac obavy a poctivo som sa zo začiatku na každú hodinu pripravoval.

Akí sú dnes podľa vás študenti?

Ako kde. Keďže som pôsobil na dvoch školách, viem porovnávať. Na odbornej škole sú iní študenti ako na gymnáziu a treba k nim pristupovať ináč. Kým na gymnáziu sú študenti, ktorí chcú ísť študovať ďalej, majú väčšiu motiváciu sa učiť, tak ich treba len usmerňovať. Na odbornej škole až taký záujem o fyziku žiaci nejavili, no telesná sa tam učila výborne.

Povedali ste, že fyzika bola váš obľúbený predmet. Aký je vzťah vašich žiakov k tomu predmetu?

Treba povedať že fyziku veľa ľudí nemá rado. Najmä dievčatá, keďže je to viac technický predmet. Najväčším strašiakom sú podľa mňa príklady, ktoré sa však žiaci musia tiež naučiť. Fyzika sa, ale na druhej strane, dá podať aj pre žiakov veľmi zaujímavo na základe rôznych pokusov a príkladov z bežného života.

Čo sa týka telesnej výchovy, sú študenti z vášho pohľadu fyzicky zdatní?

V dnešnej dobe je podľa mňa veľká diferencovanosť žiakov. Niektorí sú veľmi dobrí, ale to sú najmä tí, ktorí navštevujú kluby a robia šport. Sú však aj takí, čo sa takmer vôbec nehýbu vo voľnom čase a tí sú zase dosť slabí.

Dá sa porovnať prístup žiakov k učeniu vtedy keď ste začínali a teraz?

Ja si myslím, že nejako výrazne sa to nemení. Tí čo sa chceli učiť sa učili aj vtedy a tí, ktorí sa nechceli učiť sa neučili. A teraz je to tiež také.

Nikdy ste neoľutovali, že ste si vybrali práve takéto povolanie?

To, že som učiteľ som nikdy neoľutoval, lebo som si vybral sám toto povolanie a aj ma to baví. Viac ma hnevá to, že učiteľ má v dnešnej dobe také postavenie aké má. Niekedy mal učiteľ iné postavenie ako teraz, dnes je to taký chudák, ktorý učí a keď sa pýtam študentov, kto chce byť učiteľ, tak možno dvaja žiaci majú takú ambíciu. Šikovní žiaci chcú aj dostatočne zarábať do budúcna a keď vidia, aké je postavenie a platy učiteľov radšej si vyberú iné povolanie.

Čo je podľa vás na vašej práci najkrajšie?

Najkrajšie je keď vidíte, že sú tí študenti spokojní. To je jedno či na fyzike alebo telesnej výchove. Keď vám poďakujú alebo vás pozdravia, lebo ani to sa už v dnešnej dobe nemusí.

A čo je naopak najťažšie?

Motivovať sa. Odhliadnuc od finančného ohodnotenia my učíme každý rok to isté. Takže to už dostáva taký stereotyp. Takže treba sa namotivovať k tomu, aby som nechodil do školy lebo musím, ale preto že chcem. A pozitívna odozva od žiakov je dobrá motivácia aj pre učiteľa.

Okrem pozitívnej odozvy od žiakov čo vás ešte motivuje?

Nemyslím na učenie vo voľnom čase. Treba vypnúť a oddýchnuť si.

Je niečo na čo rád počas svojej učiteľskej praxe spomínate?

Určite na triedy, ktorým som bol triedny. Keď ste s niekým štyri roky, je to také iné ako keď len chodíte na hodiny. Je tam už vybudovaný iný vzťah keď ich máte aj na starosti. Myslím, že sme mali pekný vzťah.

Čo platí podľa vás na dnešných študentov?

Mať rád svoju prácu. Vtedy to aj ten študent vníma asi pozitívne a vidí, že to čo hovorím tomu aj verím. Myslím si, že toto zaberá.

Ako relaxujete keď neučíte?

Hlavne aktívne. Mám kopec koníčkov. Posledných päť rokov sa venujem paraglidingu, ktorý je môj koníček číslo jedna. Okrem toho behám či bicyklujem.