Skúsená lekárka, ktorú rodičom v Spišskej netreba zvlášť predstavovať: Vyspovedali sme pediatričku Máriu Kovalovú

Jej detským snom bolo stať sa pediatričkou. Sen sa jej splnil a svoje vysnívané povolanie vykonáva už 35 rokov. Prinášame vám rozhovor so spišskonovoveskou detskou lekárkou Máriou Kovalovou.

Jana Buvalová
Ilustračný obrázok k článku Skúsená lekárka, ktorú rodičom v Spišskej netreba zvlášť predstavovať: Vyspovedali sme pediatričku Máriu Kovalovú
Zdroj: Dnes24.sk

Detskú lekárku zo Spišskej Novej Vsi Máriu Kovalovú asi netreba zvlášť predstavovať. Nie je iba pediatričkou, ale aj detskou gastroenterolo­gičkou. Ako nám v rozhovore prezradila, svoju prácu miluje a nevymenila by ju za žiadnu inú. Už 35 rokov si plní svoj detský sen. Viac o svojej práci, ktorá je zároveň aj jej koníčkom, nám prezradila v rozhovore.

Prečo ste sa rozhodli študovať medicínu?

Ako malé dieťa som bývala často chorá a ležala som niekoľkokrát v nemocnici. Tam ma napadlo, že keď lekári pomáhajú mne, že aj ja by som v budúcnosti chcela pomáhať deťom. Od piatich rokov bolo mojím snom stať sa detskou lekárkou.

Nikdy sa ten sen počas detstva či puberty nezmenil?

Nie nikdy. Ja som bola od malička nastavená tak, že všetko urobím pre to, aby som sa stala detskou lekárkou.

Pochádzate s lekárskeho prostredia?

Nie vôbec. Bola som prvou lekárkou v rodine, ale teraz je nás už viac. Dokonca aj môj syn je lekár.

Kde ste začínali a čím všetkým ste prešli po vyštudovaní medicíny?

Po škole som nastúpila na detské oddelenie do Spišskej Novej Vsi, kde som robila asi rok a pol aj s návštevou novorodeneckých oddelení. Potom kolegyne odchádzali na materskú, takže som pracovala v Hrabušiciach, Smižanoch aj Rudňanoch a nakoniec som skončila na 12 rokov v Markušovciach. Bola to náročná práca, ale vždy sa rada vraciam v spomienkach do Markušoviec, lebo ľudia si ma tam veľmi vážili. Aj teraz keď ich stretávam na ulici, tak sa mi zdravia už zďaleka.

Spomínate si na svoj úplne prvý deň v práci?

Určite a veľmi dobre. V prvý deň som do práce išla s určitým očakávaním, či som si dobre vybrala. Hneď počas mojej prvej služby mi doniesli malé asi štvorročné dieťa v bezvedomí s vysokou teplotou a febrilných kŕčoch. Bola som z toho vyklepaná. Keď sa to dieťa prebralo, teplota ustúpila a prešiel istý čas, tak som bola hrdá na seba, že som to zvládla.

Vy ste okrem pediatričky aj detskou gastroenterolo­gičkou. Prečo a kedy ste sa rozhodli aj pre tento odbor?

Keď som pracovala v Markušovciach, tam sa zrodila moja druhá myšlienka, že si okrem prvej atestácie s pediatrie urobím nadstavbové štúdium, takže som pracovala na tom, aby som bola detská gastroenterolo­gička. Dôvod bol jednoduchý. Moji rodinní príslušníci mali v tejto oblasti problémy a ja som im chcela pomôcť.

Ako detská lekárka ste pôsobili v okolitých obciach. Kedy ste sa vrátili do Spišskej Novej Vsi?

Do Spišskej som sa vrátila v roku 1996 s tým, že pracujem ako detská lekárka a na úväzok ako detská gastroenterolo­gička.

Čo je podľa vás na vašej práci najkrajšie?

Najkrajší je úsmev vyliečeného dieťaťa, je to v podstate také jeho poďakovanie. A určite aj to, že ani nechce odísť z ambulancie aj napriek tomu, že mu robíme nejakú bolesť, či už pri odbere krvi, alebo zaočkovaní.

Takže detským pacientom sa u vás páči. Je podľa vás dôležité aj prostredie, v ktorom je dieťa vyšetrené?

Samozrejme. Farebnosť, hračky, malé odmeny, ale aj správanie lekára či sestričky, všetko vplýva na malého pacienta. Zvykneme aj vypísať diplom za statočnosť, aby sa dieťa mohlo pochváliť svojim najbližším a chcelo prísť na vyšetrenie aj nabudúce.

Máte za sebou 35 rokov praxe. Nikdy ste neľutovali, že ste sa stali detskou lekárkou?

Nie nikdy. Keby som mala tú možnosť rozhodnúť sa ešte raz, opäť by som chcela byť detskou lekárkou. Je pravda, že sú niekedy aj ťažké chvíle, ale to môže súvisieť aj s prežitým dňom, ale nikdy som to neľutovala.

Čo je podľa vás na vašej práci najťažšie?

Zvládnuť komunikáciu s rodičom či starým rodičom. Vlastne s tými, ktorí prídu s dieťaťom, lebo nie vždy to pochopia tak, ako vy im to interpretujete. Mali sme aj ťažkých pacientov, ktorým chcete pomôcť a niekedy stojí veľa síl prehovoriť rodičov, aby súhlasili s tým postupom, aký lekár navrhuje.

Pri vašej práci sa stretávate s rôznym typom ľudí. Máte aj nejaký negatívny zážitok?

V službách sa premelú rôzni ľudia aj spokojní, vyrovnaní, ale aj arogantní a drzí. Rodičia sú väčšinou milí a vďační, ale sú aj takí, ktorí búchajú na dvere, dokonca niekedy som dostala aj vynadané. Práca s ľuďmi je veľmi, veľmi ťažká.

Dá sa povedať, koľko detí ste za svoju prax ošetrili?

Nikdy som to nerátala, ale je to určite kvantum, veď len za jednu službu na pohotovosti to mohlo byť aj osemdesiat.

Aký máte názor vy ako dlhoročná pediatrička na stav zdravotníctva na Slovensku?

Treba mu podať pomocnú ruku, či už je to v nemocniciach, alebo aj u nás na ambulanciách.

Čo vás vie v práci najviac potešiť?

Vždy ma poteší, keď tie deti, o ktoré som sa starala, vyrastú a prídu zo svojimi deťmi znova ku mne – je to pre mňa také zadosťučinenie.

Dnešná doba je elektronická a často si vieme všetko vyhľadať na internete. Stáva sa vám, že príde rodič, ktorý už vopred vie diagnózu svojho dieťaťa?

Áno, stáva sa to často. Niektorí mi dokonca nadiktujú, čo by som mala urobiť, aké lieky mu mám predpísať a podobne. Nie vždy sa však tie informácie na internete zhodujú s realitou. Na to je lekár, aby zhodnotil stav dieťaťa a rozhodol čo práve v tej chvíli dieťa potrebuje.

Keď neordinujete, ako najradšej relaxujete?

Tento rok som vyhrala súťaž o najkrajšiu záhradku, takže to je moja veľká záľuba. Trávim tam veľa času, lebo ma to napĺňa a zároveň upokojuje. Okrem toho veľa čítam a už piaty rok chodím na taliančinu.

Tie hodiny taliančiny mali aj nejaký konkrétny dôvod?

To bola náhoda. Zavolala ma kamarátka pred piatimi rokmi. Nakoniec ona po roku skončila a ja pokračujem. Chodím tam, lebo ten jazyk je pekný, melodický a veľmi páči. Dokonca každý školský rok ideme na výlet do Talianska, kde sa snažím v tomto jazyku konverzovať.

Môže vás zaujímať:

Zdroj: Dnes24.sk

Komentáre k článku