ROZHOVOR s graffiťákom zo Spišskej: Tí, čo ničia svojimi nápismi budovy sú skôr vandali
Sprejeri, writeri či graffiťáci aj takto môžeme nazvať chalanov a možno aj baby, ktoré sa venujú pouličnému umeniu. A, že to umenie už skutočne je, ste sa mohli presvedčiť aj v našej fotogalérií. Okrem múrov garáži či mostov mladí umelci skrášľovali aj materskú škôlku.
Organizátorom 7. ročníka Graffiti Spiš bol Ľuboš (Krea) Bukovinský. „Tento ročník Grafitov Spiš je venovaný deťom v materskej škôlke. Odlišný je však hlavne v tom, že doteraz sme svojimi grafitmi skrášľovali staré a nepekné miesta nášho mesta. Teraz však máme spraviť niečo nové a pekné ešte krajším. Je to veľká výzva,“ vyjadril sa nám nedávno Krea k prebiehajúcej akcii. Zaujímali nás však aj jeho začiatky a mnoho iného.
Ako si sa dostal ku kresleniu?
Tak od malička už od škôlky som mal rád kreslenie. Chodil som do umeleckej školy, potom na strednú umeleckú a dizajn som študoval na výške. Nejako kreslím stále.
Kedy si sa rozhodol byť writerom?
Po graffitoch som pokukával už ako 13-ročný. V 15-tich som si kúpil prvé spreje a išli sme s chalanmi niečo vyskúšať.
Čiže si to robil potajomky?
No áno, keďže legál v Spišskej nie je. No nikdy som nešiel to urobiť za účelom niečo zničiť. Stále sme hľadali odľahlé a zničené miesta.
Vravíš, že v Spišskej nie sú miesta, ktoré sú legálne. Ako si to riešil?
Veľmi rýchlo som prišiel na to, že ma nebaví robiť niečo narýchlo a potme. V rýchlosti a v tme nie je práca taká, ako by som chcel. Vždy som sa snažil vybaviť nejaký legál. No nikto nám nič nechcel dať. Prelomilo sa to v roku 2002, keď mi jeden pán dal 3000 korún na spreje a priestor. Povedal, že si môžem nakresliť, čo chcem. Tak som kreslil.
Páčilo sa mu to?
Asi áno. (smiech) To bolo na jeho budove, kde mal firmu a vtedy zistili aj ostatní, keď to videli, že graffiti môžu byť aj pekné. Hneď na to som dostal ďalšiu ponuku.
Ako je to teraz s tými priestormi, kde by sa mohli predviesť writeri?
No od roku 2006 organizujem Graffity Spiš. Tam sa writeri majú možnosť realizovať, ale práve teraz sa pokúšam niečo vybaviť aj pre ostatných, ktorí by sa radi realizovali . Dúfam, že sa to podarí.
Čo si myslíš o sprejeroch, ktorí sa realizujú na historických budovách?
Historická budova je sama o sebe umenie a keď ju niekto nastrieka, tak to už je vandalizmus. Znehodnotí v podstate niekoho dielo, kto tú budovu postavil či navrhol.
Čiže môžeme rozdeliť graffiťákov na umelcov a vandalov?
Neviem, či presne tak. Každý writer, ktorý má v sebe umelecké cítenie, má v sebe blok, aby niečo zničil. Tí, čo ničia svojimi nápismi budovy sú skôr vandali a rebeli, ktorí to robia za účelom škodiť a niečo si dokázať.
Čo ďalej? Kam podľa teba smeruje toto umenie?
Myslím, že graffity smerujú do street art. Writeri sa čoraz viac pokúšajú zakomponovať svoje diela do prostredia, v ktorom to robia. Využívajú napríklad veci ktorá sa tam nachádzajú tak, ako my využijeme strom v materskej škôlke.