O tomto ste vedeli? 10 naj zaujímavostí o dominante Spišskej
Je bezpochyby jednou z dominánt Spišskej. Kostol s najvyššou kostolnou vežou Slovenska domáci dobre poznajú. Ale viete aj o týchto zaujímavostiach?
Rímskokatolícky farský kostol Nanebovzatia Panny Márie je zo svojou 87 metrovou vežou nie len dominantou nášho mesta a najcennejšou umelecko–historickou pamiatkou , ale kostolná veža je zároveň aj najvyššia na Slovensku.
Teraz vám tento skvost priblížime však aj inak. Vybrali sme 10 naj zaujímavostí – mix z histórie, ale aj súčasného diania. O ktorých ste vedeli a ktoré fakty počujete po prvýkrát?
1) Architektúra rímskokatolíckeho farského kostola Nanebovzatia Panny Márie, ktorá je zachovaná sčasti v pôvodnom stave dodnes, jeho stavbu kladie do druhej polovice 14. storočia. Na jeho mieste však stál starší kostol. Architektonické prvky tohto kostola a tých kostolov, ktoré boli postavené v okolitých mestách, nasvedčujú, že ho stavali tí istí majstri, ktorí stavali chrám sv. Jakuba a starý minoritský kostol v Levoči.
2) Farský kostol prešiel viacerými opravami a úpravami. Po požiari roku 1435 ho provizórne zastropili, lenže v roku 1441 postihlo Spišskú Novú Ves zemetrasenie, pri ktorom sa rovný strop kostola zrútil. Okolo roku 1445 vybudovali novú krížovú klenbu, ktorá bola obostavaná mnohouholníkovými piliermi.
3) Udalosti zo začiatku februára 1849 veľmi dramaticky zasiahli do vonkajšieho vzhľadu farského kostola. Do Spišskej vstúpila časť maďarského povstaleckého vojska. Prívrženci cisára oznámili túto správu veliteľovi cisárskeho vojska ten na základe týchto správ rozhodol, že maďarských povstalcov útokom prekvapí a zároveň sa pomstí mešťanom za to, že ich vpustili do mesta. Z Blaumontu začalo cisárske delostrelectvo s troma delami paľbu so zápalnými raketami, ktoré dopadli zväčša na rímskokatolícky farský kostol a okolité domy. Kostolná veža i niekoľko domov vzbĺklo plameňom. Veža rímskokatolíckeho kostola zhorela, zvony s veľkým rachotom spadli a v horúčave sa roztopili.
4) V roku 1885 sa stal farárom v Spišskej Novej Vsi Štefan Koštialik a pustil sa do opravy kostola. Z vlastných finančných prostriedkov venoval na jeho opravu viac ako 3000 zlatých. Nechal opraviť celý kostol: nanovo ho vydláždili dlaždicami, ktoré boli kúpené vo Viedni. Farebné okná zhotovili v Budapešti a vo Viedni, tam zakúpili aj nové lampy, svietniky a lustre. Vymenil všetko zariadenie kostola. Celkový finančný náklad na renováciu dosiahol sumu 25 000 zlatých. Strechu sa podarilo opraviť v roku 1890.
5) K reštaurácii veže pristúpili potom až v roku 1893, keď zároveň aj kostol dostal svojmu slohu primeranú strechu. Vežu už však neobnovili v jej predošlej podobe, ktorú požiar zničil. Nákladom 42 000 zlatých postavili 87 m vysokú štíhlu neogotickú vežu, dokončenú v roku 1894, ktorá je odvtedy najcharakteristickejšou stavbou Spišskej Novej Vsi a súčasne i najvyššou skvostnou neogotickou vežou Slovenska. Vďaka svojej výške je od roku 2008 zapísaná do Knihy slovenských rekordov.
6) Veža od svojej reštaurácie začala plniť okrem svojej náboženskej funkcie aj funkciu mestskej veže. Nachádzal sa tam zvon, ktorý sa používal pri významných príležitostiach, začatí jarmokov, pri popravách alebo pri požiaroch. Medzi preventívne protipožiarne opatrenia patrila aj strážna služba na veži. V apríli 1896 bolo inštalované telefonické spojenie medzi vežou farského kostola a požiarnou strážnicou. Máloktoré mesto na Slovensku sa môže pochváliť tým, že v tom čase protipožiarna hliadka, ktorá mala jedno stanovište na veži a druhé na požiarnej strážnici, mala osobitné telefonické spojenie. Protipožiarny strážca konajúci službu na veži bol povinný každých 15 minút z balkóna veže na štyri svetové strany vykonávať zvukový signál vo dne i v noci.
7) Na štyroch stranách veže sa ich nachádza až sedem ciferníkov – štyri v hornej časti a ďalšie tri o niečo nižšie. Tie sú pozostatkom z pôvodnej gotickej veže, ktorá bola v roku 1649 prebudovaná. Všetkých sedem ciferníkov poháňa jeden hodinový stroj. Práve kvôli množstvu hodín na kostolnej veži Spišiaci dostali prívlastok „šlepi“.
8) V kostolnej veži sa nachádza i najvyššie položená zvonica. Návštevníci pri výstupe na vežu majú možnosť obdivovať päticu zvonov. Najstarším je Šmertny zvon s priemerom 92 cm z roku 1486 od spišskonovoveského zvonolejára Jána Wagnera. Dva najväčšie zvony Urban s priemerom 206 cm a váhou 5 320 kg (pôvodne z roku 1647, preliaty 1857) a Concordia s priemerom 164 cm a váhou cca 2 576 kg (z roku 1857) zhotovil zvonolejár Andreas Schaudt z Budapešte. V roku 1930 zvonolejáreň Fischer z Trnavy uliala zvony Peter s priemerom 143 cm a Medián s priemerom 118 cm.
9) Jednou z najkrajších častí chrámu je portál na južnej strane. Pozoruhodný je reliéf, ktorý znázorňuje korunovanie Matky Božej Panny Márie. Tento reliéf je jednou z najstarších plastík na Slovensku.
10) Okrem pravidelných bohoslužieb v kostole sa pohľadom z najvyššej veže Slovenska môžu pokochať turisti aj domáci. Stačí iba vyjsť 155 úzkych schodov a mesto či okolie máte ako na dlani. Okrem pravidelných výstupov počas turistickej sezóny sa čoraz obľúbenejšími stávajú letné či jesenné, nočné pohľady na mesto z výšky približne 55 metrov.