Na protipovodňové práce zamestnala Spišská päť ľudí: Platení budú zo štátneho rozpočtu
Cez Spišskú Novú Ves preteká viacero tokov. Najväčším je rieka Hornád a po nej nasledujú potoky Holubnica, Hlinica a Brusník a tesne okolo mesta pri spoločnosti Embraco Levočský potok, ktorý pri povodni z roku 2010 strhol cestný most, ktorého oprava stála zhruba 1 mil. eur.
Tieto vodné toky spravuje Slovenský vodohospodársky podnik, š. p., Odštepný závod Košice, Správa Hornádu a Bodvy, prevádzka Spišská Nová Ves. Ďalšie dva potôčiky pretekajúce mestom Suchohorský potok a Tepličský spravuje Štátny podnik Lesy Slovenskej Republiky Banská Bystrica, LS Spišská Nová Ves.
Mesto na protipovodňové práce neprispieva
Pretože Spišská Nová Ves nemá vo svojej správe vodné toky pretekajúce cez jej územie, tak zo svojho rozpočtu nedáva žiadne finančné prostriedky na ich údržbu. „Z tohto dôvodu nie je možné uchádzať sa o financie z kohéznych fondov Európskej únie a štátneho rozpočtu na protipovodňové projekty,“ informoval Peter Klein z referátu krízového riadenia, MsÚ Spišská Nová Ves.
Počas normálneho stavu sa o vodné toky starajú už spomínané podniky, no v krízových povodňových situáciách to vždy neplatí. „Pri vzniku povodní počas vykonávania povodňových záchranných prác má mesto refundované finančné náklady, ktoré môže použiť aj na úpravu vodných tokov – zabezpečovacie práce,“ dodáva Peter Klein. Táto situácia nastala napr. pri povodniach v roku 2008, kedy sa mestu preplatili financie za práce vo výške 613 000 SK, alebo v roku 2010, kedy šlo o sumu 58 000 eur.
Protipovodňová činnosť mesta
V roku 2012 mesto v rámci operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia zamestnalo 6 pracovníkov, ktorí vykonávali nenáročné protipovodňové práce a odstraňovali škody po povodniach. Informuje Peter Klein: „Zamestnanci v rámci prác vykonávali nenáročné činnosti ako napr. cyklická údržba tokov, technicko-pestovateľské zásahy, zamerané na kosenie trávnych porastov, výrub kríkov a náletových drevín, čistenie korýt od nánosov, čistenie a pomiestna oprava dlažby, čistenie korýt a brehov vodných tokov, čistenie inundácií a okolia od tuhého komunálneho odpadu a pod.“ Mesto to nestálo žiadne financie. Tie boli vo výške 17,5 tis. eur a hradili ich zo štátneho rozpočtu a Európskeho sociálneho fondu.
V roku 2013 bolo zamestnaných 5 pracovníkov, ktorí sa budú venovať tej istej činnosti, ako ich predchodcovia. Ich pracovná činnosť začala v máji a bude pokračovať do júla tohto roku. Plánované výdavky sú vo výške 2 500 eur, ktoré budú hradené zo štátneho rozpočtu.
Mesto ani správca tokov zatiaľ neuvažujú o alternatívnych metódach protipovodňovej ochrany, no v budúcnosti sa podobným projektom nebránia. „Po spracovaní máp povodňového rizika správcom vodných tokov, ktoré majú obsahovať údaje o nepriaznivých dôsledkoch záplav a reálnej hrozbe povodne možno aj takéto alternatívy v projektoch budú využité na elimináciu škôd,“ dodáva na záver Peter Klein.
Foto: ilustračné