Lekár, ktorého v Spišskej poznajú všetky mamičky: Prečítajte si rozhovor s gynekológom Novysedlákom

Prečo práve toto povolanie? Pochádzate z lekárskej rodiny?

Na gymnáziu, ktoré som vychodil v Levoči ma dosť zaujímala biológia, hlavne biológia človeka, tak som sa rozhodol ísť týmto smerom. Prihlásil som sa na lekársku fakultu v Košiciach a vyšlo to. Vyrastal som v Harichovciach a po štúdiu som býval aj tu v Spišskej, ale vrátil som sa naspäť do rodnej dediny. Mama bola úradníčka a otec zámočník, takže z lekárskej rodiny nepochádzam.

Prečo práve gynekológ-pôrodník?

Na štúdiu na vysokej škole sme prechádzali rôznymi oddeleniami a toto mi prišlo ako zaujímavá práca. Potrebná je manuálna zručnosť, ale treba nad tým aj premýšľať. Nie je to mechanická práca. Je to také skĺbenie medzi interným a chirurgiou.

Ako spomínate na svoje začiatky, poprípade na prvý pôrod?

V nemocnici v Spišskej pracujem od septembra 1991. O tri roky neskôr som si spravil prvú atestáciu, v roku 2000 druhú a od roku 2003 som robil zástupcu primára. Od januára 2012 som primárom. Keď som nastúpil tak ma mali na starosti starší kolegovia. Človek sa musí veľa pozerať a veľa sa pýtať. Prax je však najlepší učiteľ. Môj prvý pôrod skončil nakoniec cisárskym rezom. Bábätko sa zle otočilo. Spomínam si, že ten prvý pôrod bol skôr o mojom strachu. Pôrod síce napokon prebehol hladko, ale ja som cítil strašné napätie a emócie.

Dá sa spočítať koľko pôrodov máte za sebou?

Po prvej stovke som to prestal počítať. Denne máme v priemere 3 až 4 pôrody. Tú stovku som odrodil ja možno za rok. Za 23 rokov praxe to bude niečo cez 2000 detí.

Čo je na vašej práci náročné?

Určite to, že mám na starosti dva životy. Matku aj dieťa. Matku, aby tehotenstvo prebiehalo tak ako má, aby sa včas zachytili problémy, ktoré by ju mohli ohroziť. Potom je samotné bábätko. Treba ho kontrolovať a dávať pozor v jednotlivých fázach, aby sa ustriehlo či mu niečo nehrozí. Pôrod sa musí správne načasovať tak, aby bolo všetko v poriadku a mamka s dieťatkom, aby to prežili v zdraví. Sú aj nezdravé tendencie rôznych pôrodných asistentiek, že nemocnica je pre rodičku stresujúce prostredie a prirodzený pôrod je najlepší. Samozrejme, súhlasím s tým, že prirodzený pôrod je najlepší. Ani my zbytočne nezasahujeme, keď všetko pekne prebieha. Ide o to, čo urobia tie ženy doma, keď sa niečo skomplikuje. Organizmus človeka je nevyspytateľný. Do poslednej minúty neviete, či to dobre dopadne aj keď je nato predpoklad. Žena dokáže po pôrode, keď sa dobre nestiahne maternica do pár minút vykrvácať. Dieťa sa môže zakliesniť. A my sme tu nato, aby bolo všetko v poriadku.

Aj keď je vaša práca náročná, máte aj pekné zážitky na ktoré rád spomínate?

Samozrejme, že mám a veľa. Každý pôrod, ktorý sa podarí je pekným zážitkom. Keď je bábätko zdravé, matka zdravá a spokojná to poteší každého lekára.

Okrem pôrodov robíte aj ženské operačné zákroky stáva sa, že to nedopadne vždy tak, ako by ste si prial?

Každý lekár ide na operáciu s tým, že to spraví čo najlepšie. No niekedy je priebeh ochorenia taký, že je problém z toho vyjsť bezpečne. Človeka to mrzí aj si vyčíta, či ešte nemohol spraviť niečo iné, ale ľudské telo nie je priemyselný výrobok. Každý organizmus reaguje inak, každé telo je individuálne.

Dá sa od tejto práce odosobniť?

Nedá sa úplne zavrieť dvere a nemyslieť na to. No snažím sa mať aj iné aktivity, aby som na chvíľu vypol a zvládal prácu pri dobrom psychickom, či fyzickom zdraví.

Aký pohľad máte ako lekár s dlhoročnou praxou na stav zdravotníctva na Slovensku?

Pacient napriek tomu, že každý proklamuje, že by mal byť na prvom mieste mám pocit, že až tak na prvom mieste na Slovensku nie je. V zdravotníctve idú niekedy peniaze nesprávnym smerom. Ide o to čo je a čo nie je ekonomické a zdravotníctvo nikdy ekonomické nebude.

Spomínali ste, že máte aj iné aktivity, aby ste vypli. Ako relaxujete?

Mojou srdcovou záležitosťou sú Vysoké Tatry. Slovenský Raj mám tiež prejdený, ale Tatry sa mi páčia viac. Som turista, lyžiar a príležitostný záhradkár. Na plávanie je najlepšie more a pri ňom si aj najviac oddýchnem. Dokázal by som sedieť pri mori celý deň, pozerať sa na vlny a relaxovať.