Ján zo Spišskej a jeho veľké rozhodnutie: Zistil, že práca právnika ho nebaví, odišiel do Indie!
Ľudia majú rôzne koníčky. No nie všetci sú ochotní za svojím hobby však vycestovať až do ďalekej Indie tak ako Ján Holiga zo Spišskej Novej Vsi. Prinášame vám zaujímavý rozhovor s vyštudovaným právnikom o jeho nevšednej záľube.
Aj keď mať ako hobby muziku, alebo hru na hudobný nástroj, nie je nič nezvyčajné, predsa len táto záľuba dosahuje iný rozmer, keď ide o hru na indický nástroj sitar či africké bubny djembe. Ako sa dostane Novovešťan k hre na indický nástroj sme zisťovali u Jána, ktorého sme vyspovedali pre náš spravodajský portál.
Prečo a ako ste sa dostali k takémuto hudobnému nástroju?
Počul som sitár v jednej pesničke od americkej kapely zo 70-tych rokov. Zaujal ma ten zvuk a začal som si zisťovať, akému hudobnému nástroju to patrí – až nakoniec som prišiel na to, že použili sitár.
Takže na základe pesničky ste si kúpil tento nástroj?
Áno, dá sa povedať.
Čím sa líši od našej klasickej gitary?
Sitar má až 19 strún. Podstatný rozdiel je aj v ladení. Sitar sa ladí niekedy polhodinu a viac. Dokonca sa hovorí, že prvé tri roky sa človek iba učí ladiť. A ďalší rozdiel je, že pri hre na sitar by ste mali aj špeciálne sedieť.
Ako ste sa naučil na ňom hrať?
Najskôr som si kúpil knihu a hral som len tak sám pre seba potom som sa rozhodol , že idem priamo do Indie naučiť sa to.
Zaujímavé rozhodnutie. Prečo ste to spravil?
Ja som vyštudovaný právnik. Päť rokov som po škole pôsobil v Prahe na ministerstve, ako koncipient , ale mojím snom bolo stať sa sudcom. Po piatich rokoch právnej praxe som si uvedomil, že kariéra sudcu je v nedohľadne a práca právnika ma nebaví. V živote človeka sú chvíle, keď si uvedomí, že niečo nefunguje správne a, že to nie je ten správny smer. Tak som išiel do Indie.
Išiel ste sám a len za účelom naučiť sa hrať na sitar?
Áno, išiel som sám. Išiel som tam z troch dôvodov. Naučiť sa hrať na sitar, variť indické jedlá a zažiť niečo zaujímavé. Veď varenie sa mi do budúcna zíde (smiech)
Ako ste sa dostal k učiteľovi hudby?
Ja som sa s ním dohodol vopred cez internet. Keď som prišiel do Varanasi, tak som išiel rovno za ním. On mi ukázal, kde mám ísť bývať a základné veci, čo kde nájdem aj základné zvyklosti. Chodil som k nemu každý deň na hodinu sitaru.
Vedeli ste sa dohovoriť?
Rozprávali sme sa po anglicky. Hindčina je zaujímavý jazyk, prirovnal by som to k našej rómštine. V podstate nie len jazyk, ale aj spôsob života je podobný naším niektorým Rómom.
Keby ste mali povedať základný rozdiel medzi životom u nás a v Indii?
Je tam neskutočný bordel, hygiena nula bodov, ale napriek tomu je tam neskutočná vnútorná sloboda. Ľudia tam žijú každý deň naplno, snažia sa prežiť každý deň, ale napriek tomu sú šťastní a hlavne veľmi hluční. Čo už po čase začína liezť na nervy. Na ulici majú pustenú hudbu tak, že ide repráky vytrhnúť z bedni. Na ulici vás ostrihajú aj pomasírujú.
Naučil ste sa hrať na sitar a variť?
No musím povedať, že ich strava mi veľmi vyhovuje a varím si ju doteraz. Chodil som tam po reštauráciách a ponúkal som sa, že budem pomáhať zadarmo, lebo som sa chcel naučiť recepty, ale nezobrali ma. Aj napriek tomu som sa niečomu priučil a chutí mi indická kuchyňa. Naučil som sa tam a dozvedel veľa vecí , mám veľa zážitkov a som rád, že som tam bol.
Akú dlhú dobu ste strávil v Indii?
Bol som tam tri mesiace. Ale ku koncu môjho pobytu už som tam bol nervózny, už som túžil po pokoji.
Takže ste sa vybral domov?
Áno, na pár dní, ale potom som odišiel na tri roky do Nórska.
V našej videogalérii si môžete pozrieť aj krátku ukážku hry na sitar. Ďalšie zaujímavosti a aj to, na aký netradičný nástroj sa Ján naučil hrať v Nórsku, si môžete prečítať v druhej časti rozhovoru už zajtra.
Foto: archív J.HOLIGA
