Fyzikár Ivan Brovko: Učí na gymnáziu iba krátko a už vyhral anketu o najobľúbenejšieho učiteľa

Prečo ste si vybrali toto povolanie?

To je dobrá otázka. Ja som učiteľom päť rokov. Preskákal som viac. Učil som na vysokej škole v Košiciach potom som mal pauzu a robil som všeličo iné. Bol som v zahraničí. Som rodený Novovešťan, ale nikdy som tu nepracoval a keďže som niekedy učil tak som sa rozhodol vrátiť na svoju školu, ktorú som absolvoval ako študent tentokrát za katedru.

Pochádzate z učiteľskej rodiny?

Mama učila fyziku, matematiku. Otec mal tiež technické vzdelanie, ale vôbec ma neovplyvnili. Rozhodol som sa sám.

Prečo ste si vybrali práve taký predmet, ako je fyzika?

Najskôr som chcel študovať astronómiu, no zistil som, že uplatniť s ňou sa tu veľmi nedá. Fyzika ma bavila odmalička. Je to celosvetová veda a dozviete sa v nej veľa praktických a zaujímavých vecí. A ešte k tomu sme mali na škole výborného učiteľa fyziky. Myslím si, že na strednej škole má učiteľ dosť veľký vplyv na to, akú školu si vyberiete.

Ako si spomínate sa svoje začiatky?

Tí študenti, ktorým som prednášal boli len o pár rokov mladší mal som trému a triasol sa mi hlas, ale na vysokej škole sa učí jednoduchšie. Prídete, porozprávate a to či počúvali zistíte na skúške. Človek si zvykne. Musí si veriť, že to čo rozpráva aj tomu rozumie.

Vravíte, že učiť na vysokej škole je jednoduchšie. V čom je rozdiel?

Na vysokú chodia študenti, čo chcú študovať o čom rozprávam. Na strednej sú študenti, z ktorých len časť zaujíma to čo rozprávam. Smiech…

Čo je najkrajšie pre vás na povolaní učiteľa?

Je pekné rozprávať o niečom čo vás baví a čo sa snažíte všetkým povedať. Navyše to čo rozprávam je skutočne pravda.

Zažili ste za tých pár rokov aj niečo milé čo vás príjemne prekvapilo?

Keď som chcel ísť učiť veľa ľudí ma odhováralo, že mladá generácia sa zvládnuť nedá. No bol som milo prekvapený. Študenti sú presne takí istí, ako keď som ja chodil do školy. Jediný rozdiel sú ich motivácie, ktorá sú ovplyvnené zmenou v školstve a spoločnosti.

Hovorí sa, že z učiteľského platu sa vyžiť nedá. Čo vy na to?

Kto to hovorí? Ja som spokojný. Mne to úplne vyhovuje. Aj keď je určite rozdiel, či robíte učiteľa v Bratislave, alebo niekde na Spiši.

Čo si myslíte o stave školstva na Slovensku?

Tým, že som dlhšie neučil a prišiel som až teraz si myslím, že je to veľký prepad v úrovni vzdelania. Oproti tomu, čo bolo pred 20–30 rokmi. Jasné jazyky a iné veci išli dopredu. Hovorím o technických vedách a fyzike.

Stihli ste už na gymnáziu získať aj nejakú zlú skúsenosť so študentmi?

Nie, ani nie. Je síce pravda, že na začiatku ma niektorí študenti vytáčali, ale našiel som si k ním cestu a spôsob, ako ich zaujať.

V júni ste vyhrali anketu na škole o najobľúbenejšieho učiteľa. Zvolili si vás študenti. Aký to bol pocit?

Pre mňa bol problém ísť na pódium, mal som trému. Bol to určite pekný pocit.

Čo si myslíte. Prečo si študenti vybrali práve vás?

Myslím si, že k študentom sa treba správať seriózne. Ja napríklad svojim žiakom vykám. Snažím sa k nim správať tak, ako sa správali k nám, keď som chodil na strednú školu. Sú to skoro dospelí ľudia, treba sa k nim adekvátne správať.

Ako využívate svoj voľný čas, keď neučíte?

Tak mám rodinu, takže sa venujem rodine. Starám sa o záhradku. Rád bicyklujem, lyžujem, alebo si zahrám basketbal. V neposlednom rade určite veľmi rád chodím na turistiku.

Foto: archív Ivan Brovko